Západné krajiny sa dlhodobo snažia obmedziť príjmy ruského režimu a pripraviť ho o zdroje na financovanie vojny na Ukrajine.
Krajiny G7 a Austrálie uviedli, že dosiahli dohodu o stanovení maximálnej ceny „v súlade s jednomyseľným rozhodnutím členských štátov Európskej únie“. Opatrenie má podľa nich zabrániť Rusku profitovať z vojny na Ukrajine, podporiť stabilitu na globálnych energetických trhoch a a minimalizovať negatívne hospodárske dopady vojny.
„Tento strop neprijmeme,“ povedal agentúre TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Podľa neho sa Moskva na cenový strop pripravila a analyzuje ho. Analýza bude vykonaná rýchlo a Rusko potom povie, ako bude reagovať, dodal Peskov.
Rusko plánuje podľa skorších vyjadrení aj naďalej hľadať kupcov pre svoju ropu, a to napriek pokusu západných vlád zaviesť cenový strop na vývoz ropy, ktorý považuje za nebezpečný. Ruské veľvyslanectvo v USA v komentároch na sociálnej sieti telegram kritizovalo rozhodnutia EÚ a G7 a označilo ho za „pretváranie“ princípov voľného trhu. Zopakovalo, že o ruskú ropu bude napriek týmto opatreniam naďalej záujem a rozhodnutie o zavedení stropu povedie len k zvýšeniu neistoty a vyšším nákladom pre spotrebiteľov.
Čítajte viac Ukrajinci navrhli vlastný strop na ruskú ropu, je oveľa nižší. Tak aby to Moskva pocítila
Ruský prezident Vladimir Putin a niektorí vysokí kremeľskí predstavitelia už skôr opakovane uvádzali, že Rusko nebude dodávať palivá tým, ktorí sa k cenovému stropu pripoja. Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak vyhlásil, že tento nástroj je v rozpore so všetkými trhovými mechanizmami, mohol by byť veľmi zhubný pre svetový ropný priemysel a krajiny v prípade zavedenia stropu začnú dodávať ropu trhovo orientovaným partnerom či znížia ťažbu. Agentúra Bloomberg minulý týždeň uviedla, že Kremeľ pripravuje prezidentský výnos, ktorý zakáže ruským firmám a obchodníkom predávať ruskú ropu komukoľvek, kto zavedie na túto surovinu cenový strop.
Šéf administratívy ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na telegrame uviedol, že cenový strop, na ktorom sa dohodli krajiny G7 s Austráliou, by sa mal znížiť na 30 dolárov za barel, aby viac zasiahol ruskú ekonomiku.
Dohodu Európskej únie predtým blokovalo Poľsko, ktoré požadovalo nižšiu úroveň maximálnej ceny. V piatok sa však na pôde EÚ podarilo dosiahnuť dohodu, čo viedlo k dnešnému formálnemu schváleniu cenového stropu všetkými členskými krajinami.
Čítajte viac Ak budú stropy na ceny, nebude ruská ropa, odkazuje Kremeľ
„Skupina G7 a všetky členské štáty EÚ prijali rozhodnutie, ktoré ešte viac zasiahne príjmy Ruska a zníži jeho schopnosť viesť vojnu na Ukrajine,“ uviedla vo vyhlásení šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Pomôže nám to tiež stabilizovať svetové ceny energií, z čoho budú mať prospech krajiny po celom svete, ktoré sa v súčasnosti stretávajú s vysokými cenami ropy,“ dodala.
Podľa vyhlásení G7 a Austrálie by cenový strop mal nadobudnúť účinnosť v pondelok, alebo veľmi krátko potom. Rejdárske spoločnosti nebudú môcť prepravovať ropu, ktorú by Moskva predávala nad stanovenou cenou. Nebudú im tiež môcť byť poskytované poisťovacie služby. Vzhľadom na to, že najdôležitejšie lodné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by mal prakticky znemožniť prepravu ruskej ropy za vyššiu cenu. V pondelok vstupuje do platnosti zákaz dovážať po mori ruskú ropu do EÚ, strop sa tak bude týkať dodávok smerujúcich do iných krajín.
Zavedenie cenového stropu bolo nápadom G7. Cieľom má byť znížiť príjmy z Ruska z predaja ropy a zároveň zabrániť prudkému nárastu svetových cien ropy po spustení embarga EÚ na ruskú ropu.
Cena ruskej uralskej ropy sa v piatok pohybovala okolo 67 dolárov za barel.