Nie všetky domácnosti však mali ceny regulované. Výnimkou sú domácnosti v sociálnych nájomných bytoch. Tie vlastnia obce a mestá. Pri nákupe elektriny a plynu dostávajú od dodávateľov neregulované ceny.
Výsledkom je, že boli ponechané napospas trhovým cenám, ktoré boli a stále sú omnoho vyššie ako regulované ceny, a tak už počas roka dostávali zvýšené faktúry za energie. Spolu môže ísť až o 200-tisíc nájomníkov, ktorí v obecných nájomných bytoch bývajú. Často pritom ide o zraniteľné skupiny obyvateľstva. Sú to domácnosti ako každé iné, ale podmienky pre ne neboli rovnaké.
Čítajte viac Kráľovsky zarábajú na kríze, tak musia platiť. Vláda zdaní energofirmy, ohrozí to memorandum so SE?
Vláda ich však pred vysokými faktúrami ochránila. V pondelok schválila novelu zákona o energetike a napravila tak chyby z minulosti. Po novom budú môcť do cenovej regulácie prejsť aj nájomníci obecných nájomných bytov, ktoré sú využívané na účel sociálneho bývania, ako aj nájomníci bytov v rámci štátom podporovaného nájomného bývania. V parlamente by sa o novele mohlo hlasovať na aktuálnej schôdzi v skrátenom legislatívnom procese.
Pomoc pre 200 tisíc ľudí
V sociálnych nájomných bytoch často žijú napríklad seniori, mnohopočetné rodiny s deťmi, ľudia so zdravotným znevýhodnením či slobodné mamičky. Sociálne bývanie sa poskytuje tým, ktorí nemajú vyriešenú otázku bývania, respektíve nevlastnia vlastný byt alebo dom.
Ak sa chcú k nájomnému obecnému bytu dostať, často musia splniť stanovené kritériá. Podľa zákona žiadateľ musí mať príjem maximálne vo výške trojnásobku životného minima, čo vychádza na zhruba 700 eur. V podmienkach sa zdôrazňuje tiež to, aby nájomca bol schopný platiť nájomné a služby s tým spojené, teda faktúry za energie. Realitou na Slovensku sú aj dlhé poradovníky. Na obecný byt sa často čaká aj niekoľko rokov.
Podľa Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) žije v obecných nájomných bytoch asi 60-tisíc domácností, čo je spolu zhruba 200-tisíc ľudí.
Doteraz čelili trhovým cenám
Súčasná prax bola taká, že ak bola zmluva o dodávke uzatvorená na obec, domácnosti v obecnom nájomnom byte sa k regulovaným cenám nedostali. „Ak má nájomný byt zriadené vlastné odberné miesto a prenajímateľ dovolil nájomcovi uzavrieť si zmluvu na jeho vlastné meno, mal tento nárok na regulované ceny,“ opisuje situáciu pre Pravdu generálny riaditeľ spoločnosti Magna Energia Martin Ondko. Podľa dát Úradu pre reguláciu sieťových odvetví však nájomníci v obecných alebo štátnych nájomných bytov nemajú spravidla uzatvorené samostatné zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo plynu s dodávateľmi.
Ako ďalej pokračuje šéf energetickej spoločnosti, tak v prípade, že je zmluva uzatvorená na obec, bytový podnik či firmu, ktorá nemá nárok na regulované ceny, vtedy sa k nim nedostali ani nájomníci. „Najčastejšia prax vtedy bola, že im prenajímateľ rozpočítal náklady na energie, ktoré boli s využívaním bytu spojené. A tie vychádzali z neregulovaných cien, za ktoré prenajímateľ nakupoval,“ dodáva.
Čítajte viac Zverejnili rebríček cien elektriny v EÚ. Rozdiely sú priepastné, ako zdražela na Slovensku?
V podobnom duchu sa vyjadril aj ÚRSO. Spomínaná skupina nájomníkov v sociálnych bytoch by mohla mať zmluvy s regulovanou cenou jedine v prípade, ak by spĺňali zaradenie do skupiny zraniteľných odberateľov, teda medzi takzvané „malé podniky“. Podstatná podmienka zaradenia je spotreba elektriny menej ako 30-tisíc kilowatthodín alebo plynu menej ako stotisíc kilowatthodín za predchádzajúci rok, vysvetľuje pre Pravdu hovorca regulátora Radoslav Igaz.
Ďalšie novinky v zákone
Novela zákona určuje nový odvod z mimoriadnych príjmov elektrární. Novinka sa bude týkať napríklad výrobcov elektriny z jadra, uhlia, vody či obnoviteľných zdrojov. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od 1. decembra 2022 do 31. decembra 2024. Ďalšou novinkou je takzvaná krízová regulácia. Vláda by mohla pri mimoriadnej situácii regulovať ceny elektriny a plynu pre domácnosti a podniky namiesto nezávislého regulátora. Získa tak novú právomoc.
Vo vládnom materiáli sa píše, že krízová regulácia sa vykoná najdlhšie na jeden rok. „Ak dôvody, pre ktoré došlo k vykonaniu krízovej regulácie, pretrvávajú, vláda môže krízovú reguláciu predĺžiť na nevyhnutne potrebný čas,“ píše sa v návrhu zákona, o ktorom ešte musia rozhodnúť poslanci v parlamente.
Šéf Magny Martin Ondko tento krok vníma ako problematický, keďže nie je zrejmé, aké ceny a aká regulácia bude platiť, odkedy a pre koho. „Máme totiž cenové návrhy podané podľa aktuálnych legislatívnych pravidiel, ku ktorým sa ÚRSO doteraz nevyjadril, mimoriadnu reguláciu, cenu stanovenú v rámci vyhlášky o všeobecnom hospodárskom záujme a teraz je v hre aj krízová regulácia,“ opisuje situáciu. „Tu nevieme, či k nej dôjde a ako presne bude vyzerať. Zároveň nám nie je zrejmé, aká bude úloha ÚRSO, ak vláda ku krízovej regulácii pristúpi,“ dodáva na záver.
V súvislosti s embargom na ruskú ropu novela zavádza povinnosť označovať ruskú ropu dovezenú na Slovensko, ako aj označovať a viesť evidenciu ropných výrobkov, ktoré boli z takejto ropy vyrobené.