Prečo je lacný plyn z USA v Európe štyrikrát drahší? Politico hľadalo odpoveď, kto na ňom zarába

Lacný v USA, drahý v Európe. Európski politici sa sťažujú na amerických obchodníkov, podľa serveru Politico by sa mali pozrieť inde.

, 26.11.2022 09:17
lng terminal Krk Foto:
Výstavba prvého chorvátskeho plávajúceho LNG terminálu
debata (381)

Európa je pod tlakom vysokých cien plynu, podľa Politica by sa však mala pozrieť bližšie, než do USA. Veľa spoločností, ktoré dobre zarábajú na predaji lacného plynu z USA, je totiž európskych.

VIDEO: Úžera. Podnikateľ Vladimír Soták o cenách energií.

Skvapalnený zemný plyn natlačený do tankerov v amerických prístavoch stojí na druhej strane Atlantiku v Európe takmer štyrikrát viac, najmä v dôsledku narušenia trhu spôsobeného takmer úplnou stratou ruských dodávok po invázii na Ukrajinu.

Európska komisia sa dostala pod silný tlak, aby načrtla plán cenového stropu plynu, no niektoré krajiny na čele s Nemeckom sa obávajú, že takéto opatrenie by mohlo podnietiť prepravcov, aby posielali plyn inam. Brusel je tak zdržanlivý a jeho návrh z utorka, čo s cenou plynu, má také náročné podmienky, že neboli splnené ani počas tohtoročného leta, keď ceny vyskočili na maximum.

plyn, energie Čítajte viac Nepoužiteľné. Niektoré štáty EÚ sa čudujú, čo Brusel stvára s plynom

Podľa najväčšieho amerického vývozcu LNG je však veľká časť obchodu v európskych rukách, píše Politico. „Deväťdesiat percent všetkého, čo vyrábame, sa predáva tretím stranám a väčšina našich zákazníkov sú energetické spoločnosti – Enel, Endesa, Naturgy, Centrica či Engie," povedal Corey Grindal, výkonný viceprezident pre celosvetové obchodovanie z Cheniere Energy, spoločnosti z Texasu, ktorá sa zaoberá výrobou skvapalneného zemného plynu. Vo svojej odpovedi vymenoval veľkých európskych poskytovateľov energií.

Spoločnosť Cheniere tento rok nasmerovala 70 percent svojho exportu LNG do Európy. Cenu tvorí podľa schémy, založenej na americkej referenčnej cene. Vychádza jej to v priemere na 33 eur za megawatthodinu (MWh). Súčasná referenčná sadzba EÚ je 119 EUR za MWh, uviedlo Politico. To je takmer štvornásobok. Ten, kto predáva plyn Európe za vysoké ceny, profituje podľa Politica z obáv, že v zime nemusia mať štáty EÚ dostatok plynu. Grindal tvrdí, že keby EÚ zaviedla na plyn cenový strop, nemalo by to v prípade spoločnosti Cheniere vplyv na obchod s európskymi spoločnosťmi. Reagoval tak na obavy, či by firma kvôli tomu poslala plyn na iné trhy. Povedal že ide o dlhodobé zmluvy.

Politico to preložilo do zrozumiteľnej reči: Ak sa obchodníci rozhodnú vymeniť svoj „drahocenný náklad“ za vyšší zisk mimo Európy, je to len ich rozhodnutie.

Rozdiel medzi cenami plynu v USA a v EÚ nezostal bez povšimnutia európskych politikov – no väčšina osočovala skôr amerických výrobcov než predajcov, ktorých majú vo svojej blízkosti.

„V dnešnom geopolitickom kontexte sa medzi krajinami, ktoré podporujú Ukrajinu, na trhu s plynom vytvárajú dve kategórie: tí, ktorí platia draho, a tí, ktorí predávajú za veľmi vysoké ceny,“ povedal nedávno francúzsky prezident Emmanuel Macron skupine priemyselníkov. „Spojené štáty sú producentom lacného plynu, ktorý nám predávajú za vysokú cenu… Nemyslím si, že je to priateľské,“ dodal.

Macron podľa Politica však ignoroval, že najväčším európskym držiteľom dlhodobých kontraktov na plyn v USA nie je nikto iný ako francúzska spoločnosť TotalEnergies.

V poslednej správe o zisku spoločnosti finančný riaditeľ TotalEnergies Jean-Pierre Sbraire vyhlásil, že prístup spoločnosti k viac ako 10 miliónom ton LNG v USA ročne „je obrovskou výhodou pre našich obchodníkov, ktorí sa môžu rozhodovať medzi USA a Európou“. Presmerovanie plynu na iné trhy považuje za efektívny spôsob ako maximalizovať hodnotu obchodu.

Španielska Naturgy – ktorá má na základe zmluvy približne 5 miliónov ton LNG v USA ročne od Cheniere – tiež tento rok zarobila takmer päťkrát viac na plyne z obchodovania v porovnaní s rokom 2021 vďaka „zvýšenému rozpätiu“ medzi refrenčnými cenami v USA a Európe, napísala vo svojej polročnej správe.

Dlhodobé zmluvy s USA neboli vždy také ziskové. V skutočnosti od roku 2016 do najmenej roku 2018 kupujúci väčšinou strácali peniaze na pevných obchodoch, čo viedlo niektorých k ich predaju. V roku 2019 napríklad španielska Iberdrola posunula svoj 20-ročný kontrakt s Cheniere k ázijskému obchodníkovi Pavilion Energy, ktorý teraz ťaží z predaja na globálnom trhu, informoval server Politico.

V Spojenom kráľovstve sa Centrica pokúsila – a nepodarilo sa jej – predať svoje portfólio LNG v roku 2020, keď vládne pandemické opatrenia spôsobili pokles cien v reálnom čase. To zahŕňalo 20-ročnú fixnú zmluvu s Cheniere, ktorá je datovaná až do roku 2038.

Teraz, keď sa ceny v reálnom čase opäť zvýšili, Centrica – súčasť British Gas, ktorý vlastní Shell – žne plody a dychtivo uzatvára ďalšie dlhodobé zmluvy, naposledy 15-ročnú zmluvu s americkým exportérom LNG Delfin, ktorá má začať platiž od roku 2026.

Na rozdiel od niektorých výrobcov – napríklad na Blízkom východe – ktorí obmedzujú konečné miesto dodávky LNG spotrebiteľom v Ázii a bránia tak, aby sa ďalej predával za vyššiu cenu, americký plyn mení vlastníctvo v momente, keď je naložený na loď a dodáva sa bez akýchkoľvek podmienok.

To ponecháva kupujúcim možnosť presmerovať vzácne dodávky všade tam, kde je to najziskovejšie – niekedy na úkor ich súčasných klientov, ak je lacnejšie porušiť už existujúce záväzky, dodáva Politico.

„Môžeme kontrolovať len to, čo môžeme ovládať,“ povedal Grindal z Cheniere. „U.S. LNG je bez miesta určenia,“ uviedol a dodal, že cieľom firmy je byť spoľahlivým dodávateľom, dostáť záväzkom, ktoré dali svojim zákazníkom a urobiť, čo je v ich silách, aby poomohli EÚ v tejto situácii.

381 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #LNG #vojna na Ukrajine #Politico
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy