Už 5. decembra totiž začne platiť zákaz dovozu ruskej ropy do Európskej únie (EÚ). O dva mesiace neskôr sa k tomu pripojí aj zákaz dovozu ropných produktov. Európski lídri sa na embargu dohodli v reakcii na ruskú agresiu na Ukrajine.
Práve zdroje z predaja ropy a plynu Kremeľ využíva na financovanie svojej vojnovej mašinérie. Slovensko pritom patrí k nemalým importérom ruských energetických komodít. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári sme za ruskú ropu zaplatili vyše 700 miliónov eur a za ruský plyn vyše 2,5 miliardy eur, upozorňuje výskumná organizácia s názvom CREA.
Čítajte viac ÚRSO ukázal, kto sa prepadne do energetickej chudoby. Odhady hovoria až o vyše 430-tisíc domácnostiach (+ príklady)
Dôležitou správou pre Slovensko je to, že z embarga bola dočasne vylúčená preprava ropy cez Družbu. Vďaka tomuto ropovodu prúdi surovina z Ruska až do Maďarska, na Slovensko a do Česka. Pre spomínanú výnimku bude môcť bratislavská rafinéria zásobovať pohonnými hmotami domáci trh a zo začiatku aj susedný český trh. Zachová si tak určitý podiel ruskej ropy vo svojom spracovateľskom mixe. Keďže sa embargo blíži, bude benzín či nafta atakovať na pumpách dve eurá?
Situáciu môže zhoršiť fakt, že Rusko je veľký importér nafty do Európy. Donedávna dodávalo až 50 či 60 percent dovezenej nafty, dnes už iba niečo nad 40 percent. EÚ si bude musieť zabezpečiť státisíce barelov nafty denne, aby nahradila ruské dodávky. Náhradu bude predstavovať nafta zo Spojených štátov, ako aj z krajín východne od Suezu, najmä z Blízkeho východu a Indie. Keďže je embargo za dverami, európski obchodníci sa usilujú čo najviac urýchliť plnenie zásobníkov ruskou naftou.
Ropovod Adria spája Slovensko s Maďarskom a následne Chorvátskom. Do Chorvátskeho prístavu Omišalj sa tankermi môže dostať napríklad aj ropa z Blízkeho Východu.
Vyskočia ceny na čerpačkách?
Vodiči boli na Slovensku dlho zvyknutí, že nafta bola na čerpacích staniciach lacnejšia než benzín. Z akého dôvodu došlo k otočke, prečo je teraz nafta drahšia? Podpísala sa pod to zmena na ponukovej, ako aj dopytovej stránke. V dôsledku ruskej agresie na Ukrajine začala Európa dovážať menej ropy a nafty z Ruska. Práve ruská ropa má vlastnosti, vďaka ktorým sa z nej ľahšie vyrába nafta. „Ruská ropa sa v Európe začala nahrádzať inými, ľahšími druhmi ropy, z ktorých sa vyrobí menej nafty a, naopak, viac benzínu. To viedlo k poklesu zásob nafty v Európe, ktoré prudko klesli,“ opisuje situáciu na trhu analytik XTB Lukáš Lipovský.
Na strane dopytu došlo zase k tomu, že v časoch energetickej krízy, keď cena elektriny prudko vyskočila, sa nafta začala používať na výrobu elektrickej energie prostredníctvom dieselových agregátov. Takisto sa kvôli vysokým cenám plynu začali využívať vo väčšej miere vykurovacie oleje, ktoré sa vyrábajú z rovnakých zložiek ako nafta. Platí tak pravidlo, že čím sa vyrobí viac vykurovacie olejov, tým menej sa vyrobí nafty.
„Kombinácia nižšieho dovozu nafty z Ruska, nižšej produkcie nafty v Európe a vyššej spotrebe ropných produktov kvôli energetickej kríze, spôsobila to, že ceny nafty sa takmer v celom svete oproti cenám benzínu zvýšili,“ tvrdí pre Pravdu Lukáš Lipovský. Embargo na dovoz ruskej ropy do Európy môže podľa neho spôsobiť nárast cien ropy na svetových burzách, čo môže viesť k nárastu cien pohonných hmôt na našich čerpačkách.
Embargo by mohlo podľa analytika Stanislava Pánisa z J&T banky prispieť k tlakom na rast cien nafty. V momente vstupu embarga do platnosti sa to však podľa neho nemusí okamžite prejaviť. „Ceny ropy totiž za ostatný mesiac klesli rádovo o 15 percent, súčasne prišlo k určitému poklesu rafinančných marží aj v dôsledku teplejšieho počasia, pričom mínusom pre ropu bola veľká vlna koronavírusu v Číne,“ vysvetľuje.
Podľa analytika spoločnosti FinGO.sk Františka Burdu je pravdepodobné, že zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ je už započítaný v jej aktuálnej cene. Pripomína, že zákaz sa týka hlavne prepravy ropy po mori, a teraz sa skôr čaká na zastropovanie cien ruskej ropy. V stredu sa objavili správy, že skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 až 70 amerických dolárov (63,30 až 68,10 eura) za barel (159 litrov). „Pokiaľ Rusi splnia svoju vyhrážku a krajinám, ktoré pristúpia k tomuto kroku, stopnú dodávky potrubiami, môžeme očakávať rast ceny nafty,“ tvrdí pre Pravdu Burda.
Víťazom v tomto spore môže byť podľa neho Čína, ktorá sa snaží využiť situáciu na trhu a nákupy ruskej ropy čiastočne pozastavuje. „Čaká, ako sa vyvinie situácia, pretože pokiaľ bude strop ceny nižší ako je aktuálna cena, ušetrí obrovské peniaze,“ dodáva.
Cena ruskej ropnej zmesi je v súčasnosti ešte stále o skoro 25 dolárov za barel nižšia v porovnaní s cenou severomorskej ropnej zmesi Brent. Aj vďaka tomu slovenskí vodiči mohli tankovať lacnejšie pohonné hmoty. Ak by sa tento cenový rozdiel zachoval aj naďalej, nie je vylúčené, že motoristi budú aj ďalej tankovať lacnejšie v porovnaní so západnými krajinami. Aktuálne vodiči platia na Slovensku približne 1,776 eura za liter a za benzín 1,645 eura za liter.
Slovnaft sa ruskej ropy úplne nezriekne
Slovnaft je exportne zameraná firma, až 62 percent zo svojej produkcie nafty smeruje za hranice. Na český trh ide 27 percent produkcie a na rakúsky trh dodáva 20 percent. Skoro 40 percent produkcie ostáva na domácom, teda slovenskom trhu. Slovnaft vyváža tiež do zahraničia väčšinu benzínu, síry, polymérov a leteckých palív.
Slovnaft spracováva 124-tisíc barelov denne a vyváža svoje produkty do celej strednej Európy. Ak si zachová podiel na slovenskom a českom trhu, v budúcom roku môže spracovávať 60 percent ročného objemu s ruskou ropu. Slovnaft preto v súčasnosti urýchľuje úpravy v rafinérii, aby vedel spracovávať aj iné ropné zmesi.
Petrochemická spoločnosť MOL, pod ktorú Slovnaft patrí, preto pripravuje investície v objeme 200 miliónov eur. „Investície sa sústredia na technologické úpravy v rafinérii i posilnenie prepravných a skladovacích kapacít časti dodávateľského reťazca za účelom možnosti spracovávať viaceré typy rôp a ich zmesí,“ priblížil pre Pravdu hovorca Slovnaftu Anton Molnár. Ich cieľom je si zachovať obdobný produktový mix a efektivitu, ako majú v súčasnosti. „V Slovnafte sme práve v tomto období otestovali počas niekoľkých dní 100 percent spracovania alternatívnej ropy za účelom potvrdenia našich výpočtov,“ dodáva Molnár.
Inými slovami bratislavská rafinéria sa pripravuje na to, že po roku 2023 bude mať všetku ropu na exporty do zahraničia z iných zdrojov. Ruskú ropu bude aj naďalej nakupovať, ale len do objemu výroby, ktorú predáva na domácom trhu.
Pre ďalší vývoj cien nafty bude podľa Slovnaftu kľúčové, či Európa vie dostatočne nahradiť dovozy tohto produktu z Ruska. Keďže je v produkcii nesebestačná, musí ho dovážať zo zahraničia a vo svete patrí medzi najväčších spotrebiteľov nafty. „Preto bude dôležité, ako sa bude vyvíjať dopyt v období, keď väčšina krajín, ako i firiem sa postupne pripravuje na obdobie recesie, počas ktorej prirodzene klesá dopyt po nafte,“ dodáva Molnár.
Následky embarga
Ak sa na situáciu pozrieme zo širšieho uhľa pohľadu, zákazy pripravené zo strany EÚ budú znamenať, že región bude musieť nahradiť jeden milión barelov ropy a 1,1 milióna barelov ropných produktov denne. Tieto objemy budú chýbať, pretože únia odmietne ruskú ropu a ropné produkty. Odzrkadlí sa to hlavne pri nafte, ktorá je už teraz drahšia ako benzín.
Európa sa čoraz viac obracia na neruských dodávateľov nafty, pretože chce Rusko pripraviť o príjmy z predaja energetických surovín. Deficit ruského štátneho rozpočtu a správy o tom, že mobilizovaní ruskí vojaci si musia kupovať vlastné vojenské vybavenie, jasne ukazujú, že odstrihnutie Ruska od európskych peňazí obmedzujú schopnosť Kremľa pokračovať a eskalovať inváziu. To Moskvu núti hľadať odbytiská inde ako na Západe. Zvyšuje preto vývoz do krajín, ako je napríklad Čína alebo India.
V tejto súvislosti sa objavujú dva problémy. Prvým je, že hľadanie nových kupcov pre Rusko znamenalo, že svoju ropu im ponúka s výraznými zľavami, teda až 30 percent v porovnaní s cenami na medzinárodnom trhu.
Druhým problémom je lodná doprava, čo je skutočnou Achillovou pätou ruských exportérov ropy. Preprava ropy na dlhšie vzdialenosti do Indie alebo Malajzie si vyžaduje väčšiu kapacitu lodí a Rusko nedosiahlo žiadny pokrok vo využívaní mimoeurópskych kapacít. Až polovica ruskej ropy, bez ohľadu na prístav a miesto určenia, sa naďalej prepravuje na lodiach európskeho vlastníctva a 70 percent na lodiach poistených v Európe. Pre Rusko tak bude náročné zbaviť sa závislosti od lodí vlastnených a poistených Európanmi.