Predstavitelia krajín Európskej únie (EÚ) aktuálne rokujú o návrhu G7. Ich názory sú rozdelené, niektoré štáty požadujú stanovenie maximálnej ceny oveľa nižšie, iné, naopak, považujú navrhovaný strop za príliš nízky.
Čítajte viac ÚRSO ukázal, kto sa prepadne do energetickej chudoby. Odhady hovoria až o vyše 430-tisíc domácnostiach (+ príklady)
Skupina G7 by mala zaviesť strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori 5. decembra. Toto opatrenie je súčasťou sankcií proti Rusku s cieľom znížiť jeho príjmy z exportu ropy, ktorými financuje útočnú vojnu na Ukrajine.
Podľa diplomatického zdroja z EÚ skupina G7 chce stanoviť strop v pásme 65 USD až 70 USD. „Podľa Poľska, Litvy a Estónska je to príliš vysoko, pretože požadujú cenu na úrovni produkčných nákladov, zatiaľ čo podľa Cypru, Grécka a Malty je to príliš nízko z dôvodu rizika vyradenia ďalších ich lodí z ich národných registrov, čo môže znamenať, že G7 našla dobrý stred,“ uviedol diplomat pre Reuters.
Okolo 70 až 85 % ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.
Produkčné náklady sa odhadujú na približne 20 USD na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.
Po správe o zamýšľanom cenovom pásme sa januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent najprv oslabil na 86,54 USD z 87,30 USD za barel. Ruská ropa Urals sa už obchoduje v diskutovanom pásme, keď sa predáva približne po 68 USD za barel.
Podľa diplomata väčšina krajín EÚ podporuje navrhovaný cenový strop, pričom sa obávajú len o jeho účinnosť, teda spôsob jeho vynucovania.