„Cieľom návrhu zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva SR mohlo poskytnúť pomoc podnikom zasiahnutým krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu,“ uviedol rezort hospodárstva v dôvodovej správe k schválenému zákonu.
Firmy budú musieť o dotáciu požiadať. Maximálnu výšku dotácie, oprávnené obdobie na dotáciu a oprávnený náklad na určenie výšky dotácie určí ministerstvo vo výzve na predkladanie žiadostí. Na dotáciu nebudú mať nárok firmy, na ktoré sa vzťahujú sankcie prijaté Európskou úniou.
Čítajte viac Zverejnili ceny elektriny a plynu v krajinách EÚ: Slovensko dopadlo relatívne dobre, pozrite si tie rozdiely
Zákon zavádza povinnosť pre dodávateľa elektriny, dodávateľa plynu, prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej siete poskytnúť ministerstvu súčinnosť potrebnú na posúdenie žiadosti o dotáciu. Sumu za megawatthodinu (MWh) plynu a elektriny na určenie výšky dotácie stanoví nariadením vláda.
Novela zákona zároveň umožňuje, aby sa mohli bežné výdavky na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny rozpočtované v roku 2022 a 2023 použiť do konca roka 2024. Účinnosť zákona má nastať dňom jeho zverejnenia v zbierke zákonov.
VIDEO: Matovič o energiách: Sulík nám nechal hrdzavý podnos bez riešení. Kedy sa podľa neho domácnosti dozvedia ceny energií na rok 2023?
Plénum súčasne neschválilo uznesenie k doplneniu tohto zákona, ktoré predložil poslanec Smeru-SD Juraj Blanár. V uznesení sa uvádzalo, že energetická kríza je dôsledkom sankcií prijatých voči Ruskej federácii, pričom štáty Európskej únie (EÚ) vrátane Slovenska vynakladajú na kompenzáciu krízy miliardy eur. Blanár chcel, aby parlament požiadal Európsku komisiu (EK) o vynaloženie maximálneho úsilia na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine.
Čítajte viac Nový ekonóm progresívcov: Som centrista, treba viac riešiť chlebové témy, štát musí byť dobrý manažér