Aké budú ceny elektriny a plynu od budúceho roku pre domácnosti?
Asi vás veľmi nepoteším, ale odpoviem tak, ako zakaždým za posledné týždne. Cenové výmery sa budú zverejňovať tak, ako každý rok, začiatkom decembra. Až vtedy sa dozvieme, aké budú definitívne ceny od 1. januára 2023. Dovtedy môžem ubezpečiť a podčiarknuť, že ceny pre drvivú väčšinu domácností budú aj napriek nejakému zvýšeniu únosné. Domácnosti, ktoré budú mať problém s cenami aj tak, dostanú ďalšiu pomoc v podobe sociálnych dávok od ministerstva práce.
Ministerstvo financií aj Národná banka Slovenska prognózujú na základe doteraz zverejnených informácií, že napríklad ceny plynu by mali stúpnuť od 40 do 60 percent. Bude to tak?
Zopakujem, že definitívne ceny sa dozvieme začiatkom decembra. Určitý nárast cien v niektorých kategóriách odberateľov bude, na to sa treba pripraviť, ale bude taký, že pre podstatnú časť domácností bude znesiteľný. A na tom na ministerstve hospodárstva intenzívne pracujeme.
Z toho, čo hovoríte, nám vyplýva, že tento nárast za ceny bude miernejší. Má SPP zabezpečený dostatok tohto „lacnejšieho“ plynu?
Chápem, že všetci chcú vedieť, aké budú ceny, ale aj za posledné dni vidíme, že vývoj na trhu sa veľmi dynamicky mení. Trh značne vníma napríklad i to, že Nemecko sa rozhodlo zatiaľ odložiť ukončenie činnosti posledných troch jadrových elektrární. To znamená, že komodity na trhu bude viacej. Vývoj sa mení aj preto, že náš tlak na stropy na ceny plynu, ktoré by boli prijateľnejšie, ako tie súčasne šialene vysoké, prirodzene tlačí na trh a toto je aj náš zámer. Mnoho reakcií vyvoláte iba tak, že o riešeniach hovoríte a trh to vníma. Aj špekulanti si svoje pozície uzatvárajú a uberajú z plynu. Čiže snaha na úrovni Európskej únie i spoločné riešenie sú je kľúčová a môžu priniesť veľmi rýchlo výsledky, ktoré budú pre nás prijateľné bez toho, aby sme na to museli vynaložiť veľa peňazí zo štátnych rozpočtov.
Foto: Ľuboš Pilc
Nemienite predstaviť nové cenníky za elektrinu, plyn aj teplo práve preto, aby ste upokojili verejnosť?
Mohlo by to byť kontraproduktívne, lebo trh sa stále vyvíja. A vidíme, že ceny plynu aj elektriny na trhoch smerujú nižšie a nižšie.
Čiže nechcete komunikovať nejaké ceny, pretože sa môžu ešte výrazne meniť?
V súčasnosti je napríklad situácia úplne iná, ako keď bola v lete, kedy sme videli extrémne nárasty cien energií. Dnes vidíme opak, situácia sa zlepšuje a ceny klesajú. Čiže je lepšie, ak sa neunáhlime. Pre nás je teraz prioritou pomôcť malým odberateľom, malému biznisu a verejnému sektoru, ktorým chodia vysoké účty za energie už teraz. Domácnosti sú do konca roka chránené. Venovať teraz primárne energiu do určovania cenníkov pre domácnosti, pričom vieme, že ešte tak robiť nemusíme a vývoj na trhoch môže byť ešte lepší, je z môjho pohľadu predčasné a trošku nezodpovedné. Potrebujeme najlepšie riešenie, nie najrýchlejšie.
No ľudia predsa len situáciu vnímajú a majú strach o účty za energie. Preto sa pýtame, či štát nebude nové cenníky komunikovať skôr.
Neviem viac upokojiť ľudí ako tak, že poviem, že tie cenové nárasty budú také, aby podstatná časť rodín a všetkých sociálnych skupín celú situáciu aj s dodatočnou pomocou od ministerstva práce, zvládli.
Poďme k elektrine. Stále platí, že domácnosti pre lacnú elektrinu budú musieť ušetriť 15 percent oproti svojej spotrebe alebo priemeru svojej odbernej skupiny tak, ako to navrhoval váš predchodca Richard Sulík?
V tomto riešení nastane zrejme zmena. Kvantifikovať úspory domácností je takmer nemožné. Znamená to, že to aplikujeme iným spôsobom. Aplikujeme to na štátny sektor, sektor verejnej správy a podnikateľský sektor. Táto otázka je stále otvorená aj pri plyne, aj pri elektrine.
Čítajte viac Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynu
Čiže po novom sa počíta s riešeniami, ktoré budú zahŕňať vyžiadané úspory aj pri spotrebe plynu?
Tlačí na to aj Európska únia, no je to aj prirodzené. Šetriť musia všetci, ja všetrím všade, kde sa dá. Pri šetrení je problém zmerať objem ušetreného množstva. Inteligentné merače fungujú až od určitého objemu a drvivá väčšina domácností používa štandardné merače. Veľa domácností zároveň žije rôznym spôsobom života, pričom jedno riešenie pre všetkých nie je jednoduché a ani spravodlivé. Pri verejnej správe a podnikateľskom sektore je to trochu ľahšie.
Ak tomu dobre rozumieme, počíta ministerstvo hospodárstva s návrhom, že lacnejší plyn budú mať vo verejnej správe a v podnikateľskom sektore tí, ktorí niečo ušetria?
Myslel som to všeobecne. Ak už by sme takýto systém rozhodli zaviesť systémovo, tak to zaveďme nielen na elektrinu, ale aj na plyn a na teplo. Lebo prečo by mali domácnosti šetriť iba elektrinu a nie na plyne a na teple. Šetrenie je jednoducho nevyhnutné a malo by byť prirodzené.
Aby sme si to teda ujasnili. Je v hre návrh, či už z Európskej komisie alebo ministerstva hospodárstva, aby sa povinne šetrilo elektrinou aj plynom vo verejnom či firemnom sektore?
Diskutuje sa o tom a ja vám len vymenúvam argumenty pre a proti argumenty. Je veľmi jednoduché vyhlásiť,, ušetrite 15 percent zo svojej spotreby elektriny. Potom však vznikajú otázky, a čo plyn a čo vykurovanie? A ako to budeme merať? A ako to budú merať tí, čo si kúpili nový byt alebo dom? Z tohoto vzniká veľmi veľa praktických problémov, pričom sa môže stať, že nejaké prijaté riešenie napácha viac škôd ako úžitku.
Skôr budú teda prijaté návrhy na šetrenie s plynom, elektrinou a teplom pre verejný a podnikateľský sektor, ale nie pre domácnosti?
Áno, v energiách ako takých.
Foto: Ľuboš Pilc
Čiže domácnosti nebudú musieť povinne šetriť, no budú k tomu iba vyzvané. Ak má doma niekto bazén a vykuruje si ho, priplatí si, no nie až tak veľmi veľa?
Ak má doma niekto bazén, či bude platiť za elektrinu 100 alebo 500 eur, je mu to jedno. My musíme prijať riešenie pre podstatnú časť domácností a také, ktoré bude spravodlivé.
Čítajte viac Tankery s LNG sa hromadia pri brehoch Európy a ceny plynu letia nadol. Starý kontinent reaguje na Putinovo vydieranie
Pri cenách za elektrinu pre domácnosti na rok 2023 sa čaká stále na dohodu so Slovenskými elektrárňami, ktorú musí schváliť Európska komisia?
Na domácnosti máme ešte približne mesiac a pol čas. Pripomínam, že do konca roka sa ceny pre domácnosti nemenia. Čakáme však na viacej vecí. Jednak by mal byť tretí reaktor Mochovciach v plnom výkone. A čakáme aj na to, ako sa vyvinie trh vyvinie. Ide o načasovanie rozhodnutia, aby som mal čo najpresnejšie a najaktuálnejšie údaje.
Riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček upozorňuje, čo hrozí, keď štát znárodní elektrinu – bankrot firmy. Komunikujete so Slovenskými elektrárňami, ako to vyzerá?
Slovenské elektrárne sú vo veľmi zložitej situácii, ktorá sa vytvorila ešte predtým, ako som vôbec tušil, že sa stanem ministrom hospodárstva. To, že zákon, ktorý som v parlamente predložil, teda plán B, že by spôsobil zlú situáciu v Slovenských elektrárňach, nie je pravdivá. Navyše o tom svedčí aj list, ktorý poslali Slovenské elektrárne a ktorý je datovaný ešte do obdobia, kedy som nebol ministrom hospodárstva. Situácia v Slovenských elektrárňach teda je finančne napätá. Celé je to spojené s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Mochoviec. To je zásadný problém, ktorý ťaží Slovenské elektrárne. S akcionármi a manažmentom už vedieme po tomto mediálnom nedorozumení seriózny dialóg, v ktorom sa snažíme hľadať riešenie, ktoré by stabilizovalo situáciu a ktorý súčasne napomôže k tomu, aby sme splnili zámer z memoranda.
Vráťme sa k navýšenie rozpočtu pre tento rok. Z 1,5 miliardy eur je vyčlenených aj 190 miliónov pre domácnosti. Aká forma pomoci by to mohla byť?
Kombinácia fixnej ceny od dodávateľov energií s tým, že štát bude dodávateľom rozdiel medzi trhovou cenou a zafixovanou cenou kompenzovať.
V novele rozpočtu na tento rok sa počíta s 900 miliónmi pre pomoc pre firmy. Ako presne sa rozdelia?
Finalizujeme s mechanizmom, ktorý by bol uplatniteľný už v tomto roku. Pretože malodoberatelia čelia účtom, ktoré sú pre nich likvidačné, už v tomto roku. A na to sú tieto peniaze. Musíme nastaviť pravidlá tak, aby sme zasiahli čo najviac odberateľov vrátane verejného sektora.
S touto pomocou pre firmy musí súhlasiť Európska komisia?
Sú dve možnosti. Buď to pôjde cez kompenzačné schémy, na ktoré ste sa predchvíľou pýtali. Druhá možnosť je to urobiť pomocou domáceho zastropovania cien, ktoré bude pre podstatnú časť sektora znesiteľné a pomôže im prežiť nasledujúce mesiace a ktoré môže štát a my všetci z našich daní kompenzovať.
Nemci sa rozhodli pre štedrý strop na ceny plynu. Nebude to ich firmy konkurenčná výhoda oproti iným firmám na európskom trhu?
Sledujeme vývoj v okolitých krajinách. Práve preto tlačíme na to, aby sa prijalo celoeurópske riešenia. Cesta, ktorú si zatiaľ zvolili Nemci, je deštruktívna cesta pre spoločný európsky trh a aj pre celú Európsku úniu. Toto je veľmi nebezpečná cesta. Potom by začali vznikať rozdiely medzi podnikateľmi či domácnosťami a v konečnom dôsledku by sme smerovali k tomu, že spoločný trh by sa začal trieštiť.
V súčasnosti sa diskutuje o stropoch na ceny zemného plynu. Európska komisia plánuje zaviesť strop na ceny plynu na holandskej burze TTF. O tomto riešení sa bude diskutovať aj vo štvrtok na summite EÚ. Prečo je to dôležité?
Ceny plynu sú problém a sú ako ohnisko nákazy, z ktorého sa šíria problémy aj do cien elektriny a tepla. Príčina tkvie v tom, že trhový mechanizmus cenotvorby na území Európy sa ukázal ako zlý. Teda aspoň podľa názoru 15 členských štátov vrátane Slovenska. A túto chybu chceme aspoň dočasne vyriešiť tak, že sa stanoví cenový strop na cenu plynu, ktorý bude prijateľný pre dodávateľov, či už potrubného alebo LNG plynu a na stranej druhej nás spotrebiteľov. Keby sa nám to podarilo, automaticky by to malo vplyv nielen na výrobu elektriny, ale aj na kúrenie. Týmto by klesla aj cena elektriny, ktorá by bola únosná, ako aj pre domácnosti, tak aj pre firemný sektor. Tento mechanizmus už funguje aj na iných trhoch – regulátor jednoducho zastaví obchodovanie na určitej úrovni dovtedy, dokým sa trh nestabilizuje. Trh s energiami je v súčasnosti chorý a liečenie musí začať s cenami plynu.
Aký postoj v téme stropov na ceny plynu majú iné štáty vrátane Nemecka?
Ten postoj je kolísavý, no najnovšie aj Nemci smerujú k tomu, že to riešenie má zmysel.
Prečo je dôležité, aby to bolo celoeurópske riešenie?
Výrazne by to pomohlo v tom, že by zatlačilo ceny energií na prijateľnejšie úrovne bez dodatočných administratívnych a finančných nákladov, ktoré by sme museli použiť z vlastného vrecka. Celá situácia by sa upokojila a nevytvárali by sa rozdiely medzi bohatšími krajinami a chudobnejšími. Vytvorili by sa rovnaké podmienky pre nás všetkých. Teda aj pre domácnosti a firmy.
Prejde toto riešenie na summite EÚ?
Vidíte, že verejná diskusia prebieha a informácie sú v počas dňa iné. Ak sa pozriem z pohľadu občana, tak som bol prekvapený, že diskusie sú naozaj veľmi tvrdé a idú do detailov. Prebiehajú neustále a tým pádom majú zmysel. Stanoviská sú ešte v niektorých ohľadoch rozdielne, ale považujem to za prioritu Európskej únie, že to nie je len o prázdnom čítaní papiera. Diskusie v kuloároch prebiehajú a je cítiť z nich cítiť, že situácia je zlá pre všetkých a je treba to riešiť.
Čítajte viac Reštaurácie likvidujú vysoké účty za energie. Končíme, máme si pýtať za menu 15 eur? Pýta sa majiteľ
Komisia už schválila strop na cenu elektriny, elektrina predaná nad týmto stropom sa zdaní a pomoc sa prerozdelí domácnostiam. Problémom je, že toto riešenie Slovensku nepomôže. Hneď po minulom summite sa ozval predseda vlády Eduard Heger a vyhrážal sa znárodnením elektriny, resp. vyzýval, aby sa v zahraničí zdanili firmy, ktoré nakúpili zo Slovenska elektrinu. Pochopili aj ostatné krajiny, že na Slovensku sa nadmerné zisky v takom rozsahu netvoria a nemali by sme teda koho zdaniť?
Mnohé krajiny majú podobný problém, ako my na Slovensku, len ich tak ostro nedali najavo. Návrh Európskej komisie bol vo svojej podstate dosť zlý. Nevyhovoval veľmi veľkému počtu krajín. Poďme hľadať radšej praktické riešenie a nestrácajme čas. To bolo otvorená pozícia niekoľkých ministrov a radšej sa hovorilo o tom, že poďme sa baviť o zastropovaní cien plynu.
Foto: Ľuboš Pilc
Toto riešenie teda ostáva v platnosti, nič sa na ňom nebude meniť?
Toto riešenie stratí zmysel, ak sa dohodneme na zastropovaní cien plynu. Tým by sme stlačili aj jeho cenu, čím by sa problém vyriešil.
Môžeme teda po štvrtkovom a piatkovom samite, keď sa na stropovaní cien plynu dohodnú členské štáty EÚ, očakávať pokles cien plynu?
Asi hneď nie, ale postupne. Na úrovni EÚ prebiehajú neustále rokovania, aj budúci týždeň rokujeme v Luxemburgu.
Vyhlásili ste pri nástupe do úradu, že žiadne čistky robiť nebudete. Odvtedy došlo k výmene na pozíciách v SPP či Transpetrole. Ako to máme vnímať?
Pán Richard Prokypčák (generálny riaditeľ SPP, pozn. red.) odišiel sám. Mali sme inú dohodu, preto ma toto rozhodnutie zaskočilo. O tom, že rezignoval som sa dozvedel na rokovaní v Bruseli. Musel som prijať rýchle rozhodnutie o prijatí nové riaditeľa tak, aby som mal istotu, že inštitúcia bude fungovať. Podpredsedom predstavenstva SPP je teraz Marián Široký, ktorý niekoľko rokov riadi obchodovanie s tankermi a vrátil sa zo zahraničia. Profesionalita a výkon bude ešte na vyššej úrovni.
Prečo došlo k zmenám vo vedení Transpetrolu?
Potreboval som, aby boli vo vedení ľudia, ktorí firme rozumejú a majú reálne skúsenosti s prepravou ropy. Doba je zlá, zhoršuje sa a vedenie musí profesionálne fungovať. Niektorých ľudí z nového vedenia som poznal zo svojho pôsobenia v dozornej rady a dlhodobo som sledoval, čo robili. Chcel som mať aj v jednom, aj v druhom prípade ľudí, ktorí majú vzdelanie, prax a rešpekt v odbornej komunite.
Vo funkcii ste päť týždňov. Novinári sa na vás často v minulosti obracali ako na analytika s otázkami ohľadom energetiky. Ako zatiaľ hodnotíte svoje pôsobenie?
Aj v minulosti som sa v prostredí politiky pohyboval. Je to nová skúsenosť. Podstatné je, že som na ministerstve našiel dobrý kolektív a mnohých som dlhodobo poznal. Vedel som, aké je tu odborné zázemie. To bola jedna z dôležitých vecí, keď som sa rozhodoval, či prijať ponuku. Sekcia energetiky je zázemie, o ktoré sa môžem oprieť a je to pre mňa zásadná vec.
Žijeme v časoch energetickej krízy, ktorú rozpútalo Rusko vpádom na Ukrajinu. Oblasť energetiky rieši primárne vaše ministerstvo. Koľko robíte hodín denne?
Poctivé dvanástky. Niekedy aj viac. Napríklad prvé stretnutie som mal dnes (v utorok – pozn. red.) o siedmej ráno. Pracujem aj cez víkendy, ale zároveň si dávam pozor na to, aby som mal aj relax.
Volali vás aj do politickej strany?
Nikto ma zatiaľ nevolal.
Zrejme nemáte veľa času na čítanie, ale predsa len. Aké knihy čítate?
Veľmi dobrý je autor Daniel Yergin, ktorý píše o energetike. Napísal knihu o rope The Price či knihu The Quest. Čítal som o Habsburgovcoch, niečo aj od Václava Smila. Najviac čítam literatúru faktu, no sem tam aj nejakú beletriu.
Karel Hirman
Foto: Ľuboš Pilc
Vyštudoval ťažbu ropy a plynu na univerzite v Moskve a na Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií v Košiciach. Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov viacerých slovenských energetických spoločností, ako i v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre spadajúcej práve pod rezort hospodárstva. Bol i externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.