Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) upozorňujú, že sa zvyšuje „riziko neschopnosti obcí vykonávať svoje činnosti v plnom rozsahu“. „Bez získania ďalších príjmov budú obce nútené siahnuť na rezervy, preskupiť zdroje na úkor nižších výdavkových priorít, zavádzať úsporné opatrenia a prípadne čerpať finančnú výpomoc,“ konštatujú analytici.
Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, čo s účtami ľudí spravia januárové faktúry za energie
Najnovšie sa pozreli na to, koľko obce a mestá platia za svoje energie. Jednoznačne najviac peňazí vynakladajú starostovia za energie pre školy – na zabezpečenie vzdelávania ide z ich rozpočtov 37 percent.
Zatepľovanie šetrí peniaze
Energetická efektívnosť obcí sa zlepšuje. Investície do verejného osvetlenia, zatepľovania budov vrátane spravovaných škôl a sociálnych zariadení prispeli v posledných rokoch k rastu energetickej efektívnosti v územnej samospráve. Podiel výdavkov na energie na celkových výdavkoch sa za posledných 10 rokov znížil z priemernej hodnoty 6,7 % v rokoch 2009–2011 na 4,1 % v rokoch 2019–2021.
Trend znižovania nákladov na energie za uplynulé desaťročie je možné pozorovať takmer vo všetkých oblastiach. Do určitej miery možno tento jav vysvetliť lepšou organizáciou práce, investovaním do nových technológií a zatepľovania budov. (ZDROJ: NBS)
Najohrozenejšie sú na tom malé obce, keďže podľa ekonómov majú veľmi obmedzený manévrovací priestor s rozpočtom. Sú totiž veľmi závislé od hlavného príjmu – podielových daní. V dvoch tretinách obcí tvoria podielové dane až 80 percent z celkových daňových príjmov. Menšie obce dávajú oproti väčším obciam aj vyšší podiel peňazí na energie.
Naproti tomu obce s vyšším počtom obyvateľov sú odolnejšie voči cenovým šokom. „V samosprávach nad 20-tisíc obyvateľov, kde sú výdavky na energie relatívne vyššie, žijú iba štyri percentá celkovej populácie,“ píšu v komentári analytici. Zo všetkých 2 910 obcí je 1 109 obcí, kde žije do 500 obyvateľov, 749 obcí s 500 až 1 000 obyvateľmi a 1 092 obcí s počtom obyvateľom nad 1 000.
Čítajte viac SPP už odpája prvých ľudí a firmy, tvrdí Matovičov poslanec. Nepodpísali vyššie zmluvy za energie a prišlo odpojenie
NBS tiež upozorňuje, že viac ako osem percent populácie (450-tisíc obyvateľov) však žije v obciach, kde sa „vyčerpal“ priestor na zadlžovanie. „Ich dlh totiž presiahol hranicu 60 percent,“ vraví NBS. Napríklad Prešovská univerzita odhaduje nárast za energie od budúceho roka 10– až 11-násobne. Preto sa rozhodli, že zainvestujú do zateplenia. „V dvoch študentských domovoch, na Ulici 17. novembra a na Námestí mládeže, taktiež aktuálne prebieha takzvaný zatepľovací proces s cieľom znížiť spotrebu energií pri ich prevádzke až o 50 percent,“ tvrdí hovorkyňa univerzity Anna Polačková.
V Spišskej Novej Vsi mesto zaviedlo úsporné opatrenia na pracoviskách v mestských budovách a organizáciách už v lete. Medzi požiadavkami bolo zbytočne nesvietiť, neprekurovať, nezapínať klimatizáciu, kumulovať jednotlivé presuny automobilmi, vypínať počítače či neplytvať spotrebným materiálom.