Ekonómovia prepočítali, čo s účtami ľudí spravia januárové faktúry za energie

Viacgeneračné rodinné domy s jednočlennou domácnosťou, neefektívne vykurovanie a úniky tepla. To je len hŕstka faktorov, ktoré sa podpisujú pod to, že Slováci dávajú z celkových rodinných rozpočtov veľkú časť práve na účty za energie.

03.10.2022 16:41
žena, kotol, kúrenie, úsmev, energie Foto:
Ilustračné foto.
debata (56)

Najviac energie sa v domácnosti spotrebuje práve vo forme tepla na vykurovanie a ohrev teplej vody. S avizovaným zvýšením cien za elektrinu, plyn či teplo od nového roka sa situácia pre mnohých môže ešte výraznejšie zhoršiť.

Analytici z Národnej banky Slovenska (NBS) sa pozreli na to, čo by znamenali dvojnásobné ceny energií v roku 2023 pre rodinné rozpočty. Hoci konečné ceny za energie pre budúci rok ešte nie sú známe, ekonómovia vychádzajú z doterajších informácií. Výsledkom prípadného zdvojnásobenia cien je tak podľa nich to, že na faktúry za energie by Slováci museli dávať v priemere viac ako štvrtinu všetkých výdavkov, čo je skoro dvojnásobný podiel ako v roku 2020. Vtedy podiel energií v spotrebnom koši predstavoval priemerne 13 percent celkových výdavkov.

SR Bratislava Politika Koalícia Kríza Bôrik Čítajte viac Slováci kupujú elektrinu za 500 eur, hoci ju predali za 100. Prečo nám pomoc z Bruselu nemusí stačiť?

Kým v roku 2020 podľa NBS skoro každá ôsma domácnosť platila za energie pätinu svojho rozpočtu, onedlho to môže byť oveľa viac. Pri dvojnásobných účtoch za energie od 1. januára 2023 by až 62 percent domácností vyplácalo pätinu výdavkov na energie, upozorňuje NBS.

NBS prichádza ešte s jedným zaujímavým zistením. V roku 2021 sa elektrina pre domácnosti znížila a Slovensko bolo jediná krajina v rámci EÚ, kde k takémuto poklesu došlo. Spomedzi členských krajín tak Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne nižšou cenou elektriny pre domácnosti. „V rámci EÚ pritom existuje značná skupina štátov, kde domácnosti zaznamenali dvojciferné miery nárastu cien elektriny,“ píšu štátni analytici.

Národná banka tak prichádza k záveru, že nižšia cena elektriny pre domácnosti nezaručuje nižší podiel celkových nákladov na bývanie na príjmoch domácností. Zjednodušene: aj keď majú domácnosti nižšiu cenu za elektrinu, tak podiel ich výdavkov na bývanie na celkových príjmoch patrí v Európe k tým vyšším.

Slovensko na čele rebríčka

Veľký podiel výdavkov slovenských domácností za energie a bývanie potvrdzuje aj Európsky štatistický úrad Eurostat. Ten dokonca zaradil Slovensko v roku 2020 na prvé miesto spomedzi všetkých krajín. Až 30,7 percenta celkových výdavkov domácností smeruje práve na energie a bývanie. V susednom Česku je to 28,3 percenta, v Maďarsku 22,2 percenta a v Poľsku dokonca len 20,9 percenta. Najlepšie z rebríčka vychádza Litva, kde domácnosti vynakladajú za energie len 15,5 percenta z celkových výdavkov.

Porovnanie Eurostatu dokonca ukazuje, že sme sa s cenami za bývanie dostali na porovnateľnú úroveň s priemerom EÚ. Sem spadajú aj výdavky za dodávky vody, elektriny, plynu či iných tuhých palív. Ceny nákladov na bývanie sú na Slovensku len o 0,5 percentu­álneho bodu nižšie, ako je priemer Európskej únie. Na porovnanie: najdrahšie je Írsko s nákladmi o 84,4 percenta vyššími, ako je priemer EÚ. Slovensko je pritom najdrahšie z krajín Vyšehradskej štvorky. V Česku sú náklady na bývanie o 27 percent nižšie, v Maďarsku o 46 percent a v Poľsku dokonca o vyše 61 percent nižšie ako priemer únie. S týmto porovnaním však majú problémy viacerí ekonómovia, ktorí upozorňujú na možné chyby v dátach Eurostatu.

Podrobnejší pohľad na spotrebný kôš slovenských domácností z roku 2022 taktiež potvrdzuje, že najviac míňame práve na energie. Údaje zo Štatistického úradu ukazujú, že práve na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné tuhé palivá ide skoro 27 všetkých výdavkov domácností. Za nimi nasledujú výdavky za potraviny s takmer 19 percentami. Treticu najvyšších výdavkov uzatvára rekreácia a kultúra so skoro deviatimi percentami.

Konečná suma je stále otázna

Na finálne ceny energií na rok 2023 si treba ešte počkať. Pri elektrine je zatiaľ známa jej silová cena, ktorá bude vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami na úrovni 61,2 eura za megawatthodinu. Celková cena elektriny však v sebe zahŕňa aj rôzne iné poplatky. Napríklad tarifu za systémové služby, ktorej výška sa ešte len stanovuje. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by ju mal predstaviť v najbližších týždňoch.

Zákazníci preto nemusia volať na zákaznícke centrá dodávateľom energií. Tie zrejme zažívajú nápor volajúcich. Spoločnosť ZSE už na svojej webovej stránke stihla vyvesiť oznam, v ktorom hovorí, že zákazníkom nevie poskytnúť žiadne konkrétne informácie a tiež čakajú na konečné schválenie cien pre rok 2023. Rovnaký oznam zavesila na webovú stránku aj VSE.

Štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek v rozhovore pre denník Pravda povedal, že maximálne navýšenie cien by malo byť o 40 percent v prípade elektriny a 40 až 60 percent v prípade plynu. Tým najslabším plánuje vláda kompenzovať výdavky cielenými riešeniami, napríklad aj energošekmi. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) tiež pripravuje kompenzačné opatrenia. V prvej fáze inflačnej pomoci pomáhali rodinám s deťmi. Teraz v druhej fáze idú pomáhať seniorom a dôchodcom cez vyplácanie 14. dôchodku. Pomoc by mali dostať dôchodcovia už behom novembra. Ďalšia pomoc môže byť podľa neho zameraná na matky samoživiteľky.

krajniak Čítajte viac Koľko dostane každý dôchodca? Pozrite si, čo im schválila vláda (+ tabuľka)

Vysoká inflácia na jednej strane odkrajuje z rodinných rozpočtov nemalé sumy, ale na druhej strane prináša do štátnej pokladnice nové zdroje. Daňové nadpríjmy v objeme 1,5 miliardy eur bude môcť vláda použiť vďaka novelizácii zákona o štátnom rozpočte na kompenzačné opatrenia proti zdražovaniu.

© Autorské práva vyhradené

56 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #rodiny #NBS #elektrina
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy