Návrh Európskej komisie členské štáty schválili „iba formálne“ a je podľa Hirmana „veľmi, veľmi zlý“. Zároveň potvrdil, že tento návrh je pre Slovensko nevýhodný, pretože nám žiadne veľké príjmy zo zdanenia nadvýnosov elektriny či mimoriadnej dane z fosílnych palív a rafinérií neprinesie.
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) na výsledky rokovaní reagoval hneď v piatok poobede. Povedal, že prijaté opatrenia na riešenie vysokých cien energií ministrami EÚ nie sú dostatočné, keďže Slovensko nebude profitovať z tejto pomoci. „Všetkým európskym krajinám som musel povedať, že ak nebude pomoc z Bruselu, elektrickú energiu si budeme musieť ponechať na Slovensku,“ podotkol.
Čítajte viac Hirman vysvetľuje, čo sa dohodlo v Bruseli: Slovensko neprehralo, už sa pracuje na strope pre ceny plynuVýnosy z mimoriadneho zdanenia ziskov energetických spoločností totiž podľa neho skončia najmä v Nemecku a Česku. „Preto som volal s nemeckým kancelárom a jasne som povedal, že sú dve možnosti. Buď budú schopní na svojom trhu zdaniť firmy a pošlú nám nadmerný profit, alebo im v opačnom prípade nebudeme schopní poslať našu elektrickú energiu,“ podotkol. Heger plánuje osloviť aj českého predsedu vlády Petra Fialu. „Máme pripravený plán B. To znamená, že elektrina, ktorá sa na Slovensku vyrobí, nepôjde do tých krajín, ktoré ju majú kúpenú, ale dáme ju našim občanom a našim firmám.“
Na slová premiéra Hegera, ktorý by elektrinu v krajnom prípade znárodnil a uplatnil by sa tak vládou schválený „plán B“, Hirman reagoval diplomaticky. „Je to krajné riešenie, nechcem do toho ísť. Zákon snáď zostane iba v zásuvke. No tento zákon splnil účel a našim partnerom ukázal, že sme v krízovej situácii,“ povedal Hirman. Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO) dokonca tvrdí, že ide až o plán E, keďže je to naozaj iba krajné riešenie.
Čítajte viac Heger odkazuje Bruselu: Nožičkami šúchať nebudeme, ak nebude po našom, elektrinu znárodnímeOpozícia za dohodu z Bruselu vládu tvrdo kritizuje. Richard Raši z Hlasu povedal, že Slovensko dostalo „K.¤O.“. „To je zlyhanie našej vlády, diplomacie, ministra hospodárstva. Riešenia mali byť dávno na stole. Dokedy vydržia podniky?“ pýtal sa Raši v nedeľnej relácii V politike na TA3. Poslanec OĽaNO György Gyimesi povedal v diskusii na RTVS O 5 minút 12, že Nemecko a EÚ nás kopli do zadku. Poslanec Smeru Richard Takáč povedal, že EÚ sa na Slovensko vykašľala.
Denník Pravda pripravil prehľad otázok a odpovedí, ktoré si v súčasnosti kladie mnoho ľudí okolo diania v energetike a účtoch za energie.
Čo sa dohodlo v Bruseli?
Ministri EÚ dosiahli dohodu o návrhoch Európskej komisie, ktoré by mohli pomôcť získať vyše 140 miliárd eur na pomoc ľuďom a podnikom postihnutým krízou. Opatrenia zahŕňajú daň z neočakávaných nadmerných ziskov spoločností vyrábajúcich alebo rafinujúcich ropu, plyn a uhlie. Ďalšími dvoma hlavnými prvkami plánu sú dočasný strop tržieb nízkonákladových výrobcov elektriny, čo sa týka veterných, solárnych a jadrových spoločností, ako aj povinnosť pre 27 členských krajín eurobloku znížiť spotrebu elektriny aspoň o päť percent počas špičky.
Text, na ktorom sa dohodli ministri, by mal byť prijatý na budúci týždeň a nadobudnúť účinnosť by mal čo najskôr. Karel Hirman v nedeľu povedal, že vďaka iniciatíve 14 štátov (medzi nimi napríklad Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko) a Slovenska sa vrátil na stôl návrh zastropovať ceny plynu dovážaného do Európskej únie. Diskusia o tomto bode v rade bola podľa neho „búrlivá“, no veľmi vecná.
Tento návrh je pre EÚ teraz prioritou a komisia má urýchlene pripraviť „mustru“, ktorá by sa sfinalizovala do konkrétnych opatrení pre všetky štáty EÚ.
Na budúci týždeň by malo byť neoficiálne zasadnutie hláv členských štátov a o týždeň neskôr aj ministrov pre energetiku a vtedy by sa malo vedieť, kedy a čo idú štáty EÚ v oblasti plynu prijať. „Je to zásadné rozhodnutie. Tento návrh má výraznú šancu vyriešiť naše problémy,“ povedal Hirman.
Prečo dohoda pre Slovensko nič nerieši?
Pretože mu nemusí priniesť toľko peňazí na kompenzácie, ako by si vláda predstavovala. Zatiaľ je otázne, koľko peňazí nové dane Slovensku prinesú. Tajomník ministerstva financií Marcel Klimek v rozhovore pre denník Pravda povedal, že podľa ich prepočtov, by sme zo súčasne nastaveného stropu na elektrinu a následného dodanenia všetkého nad 180 eur za megawatthodinu získali len okolo 115 miliónov. „Podľa iných mechanizmov rozdeľovania, ktoré chceme dosiahnuť, by Slovensko malo dostať o nulu naviac, teda 1,5 miliardy. To je veľký rozdiel. Naše intervencie k Európskej komisii smerujú práve týmto smerom,“ povedal.
Zo zdanenia rafinérií a fosílnych palív by štát čisto teoreticky mohol vyzbierať od 200 miliónov po jednu miliardu eur. Na sanáciu drahých energií by vláda mohla použiť aj eurofondy. Heger hovorí, že takto by nám z Bruselu mohli pritiecť 3 až 4 miliardy eur. Zároveň zo štátneho rozpočtu má ešte 1,3 miliardy eur. Tie sa majú vrátiť naspäť do ekonomiky ako kompenzácie cien energií.
Klimek povedal aj to, že v súčasnosti vláda hľadá ešte 5 až 7 miliárd eur na kompenzácie pre firmy, verejný sektor či domácnosti. Túto sumu ešte musí vláda niekde vyzbierať a snaží sa to nejako vyskladať. Po druhé je dohoda v rámci EÚ nevýhodná preto, lebo podľa Hirmana pre nás nič nerieši. Čo by vyriešilo problémy, je strop na trhové ceny plynu.
Prečo Heger hrozí znárodnením elektriny?
Práve preto, lebo vo schválenom návrhu pre zdanenie nadvýnosov elektriny nad hranicou 180 eur Slovensko získa iba veľmi málo peňazí na kompenzácie domácnostiam. Keďže je elektrina od slovenských výrobcov už vopred predaná lacno, nebude sa mať čo príliš zdaňovať. A keďže väčšina firiem, ktoré našu elektrinu kúpili, je z Nemecka či Česka, Heger im odkazuje, aby tieto firmy zdanili u nich a peniaze poslali na Slovensko. V sobotu opäť vyhlásil, že toto odkázal nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi.
Znárodniť elektrinu umožňuje vládou a parlamentom nedávno schválená legislatíva. Prostredníctvom všeobecného hospodárskeho záujmu a stavu núdze v energetike bude môcť štát zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov. Doteraz mohol zasiahnuť štát cez všeobecný hospodársky záujem len na základe technických porúch. Teraz to môže urobiť aj na základe enormného rastu cien energetických komodít. Stav núdze v energetike bude môcť vyhlásiť vláda na základe návrhu ministerstva hospodárstva. Ak by štát k tomuto kroku musel pristúpiť, znamenalo by to, že by presne určoval, komu a za koľko by znárodnenú elektrinu poskytoval. Výrobcom elektriny by tak vznikali oprávnené náklady, ktoré by im štát uhrádzal.
Koľko bude celé zdražovanie stáť Slovensko?
Celé zdražovanie má stáť podľa Klimeka Slovensko 24 miliárd eur. Z toho 17 miliárd stojí drahá elektrina, šesť miliárd plyn a necelú jednu miliardu teplo. Polovicu, teda 12 miliárd eur, si firmy prenesú do vyšších cien pre zákazníkov, čím si účet za energie vykompenzujú. Ďalších päť miliárd ušetria ľuďom na plyne, elektrine a teple, ktorých ceny štát plánuje zastropovať. Ministerstvo financií tak musí nájsť podľa Klimeka ešte 5 až 7 miliárd na kompenzáciu pre domácnosti, firmy a verejný sektor. Tieto miliardy majú prísť práve z mimoriadneho zdanenia, ktoré musí povoliť Európska komisia.
Budú elektrina a plyn pre domácnosti zastropované?
Podľa vládnych predstaviteľov to tak bude. Klimek je optimista a viackrát o stropovaní cien ubezpečoval aj premiér Heger alebo minister financií Igor Matovič. Pre strop na cenu elektriny a dohodu so Slovenskými elektrárňami sa čaká na podpis Európskej komisie, ktorý by mal prísť v priebehu niekoľkých týždňov. „Toto riešenie je pripravené,“ ubezpečoval v nedeľu šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO).
Ako zdražie elektrina, plyn a teplo?
Maximálne by malo ísť o 40 až 60 percent v prípade elektriny a plynu, povedal Klimek. To znamená, že ak niekto platí za elektrinu 100 eur, maximálne by si mal od 1. januára 2023 priplatiť 40 eur. V prípade plynu by sa 100-eurová faktúra mohla podľa Klimeka zvýšiť maximálne o 40 až 60 eur. Najslabším plánuje vláda kompenzovať výdavky cielenými riešeniami, napríklad aj energošekmi. Toto spadá do zodpovednosti ministerstva práce. V nedeľu povedal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), že v hre je aj možnosť, že by energetické distribučné spoločnosti nechali časť určitých faktúr pre ľudí preplatiť štátu.
Finálne cenníky vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konca roka.
Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) odchádzal z rezortu hospodárstva so slovami, že novému ministrovi necháva opatrenia v boji proti drahým energiám na striebornom podnose. Sulíkov motivačný návrh počítal s tým, že kto ušetrí 15 percent spotreby elektriny, bude mať celú spotrebu elektriny za zastropované ceny. Spotreba elektriny by sa mala porovnávať s rokom 2020, prípadne s rokom 2021.
Už vtedy viacerí odborníci upozorňovali na to, že takéto riešenie je nerealizovateľné. Rovnako sa k tomu stavia ja minister Hirman, ktorý Sulíkov model odmietol. „Určite nebude platiť ten systém, ako ho nastavil Richard Sulík,“ povedal. „Ja ako energetik viem, že kontrolovať spotrebu elektriny pre každú domácnosť je nemožné. Postupovať v praxi podľa ročných účtov ich spotreby je nereálne a nespravodlivé,“ uviedol v relácii Na telo na Markíze. Hirman celý systém šetrenia ešte prepočítava a dolaďuje. Ako to bude naozaj, sa teda stále nevie.
Zároveň na ministerstve hospodárstva pripravujú aj plán, ako zmierniť nárasty za účty za teplo pre ľudí v panelákoch. Detaily ešte predstavené neboli.
Prečo Hirman tlačí na zastropovanie plynu?
Podstata dohody na zastropovaní plynu spočíva v tom, že jeho cena je aktuálne 10-násobne vyššia ako bola bežná cena medzi rokmi 2015 – 2019, keď sme „žili normálny život“. A s týmto musíme niečo urobiť, hovorí Hirman. Tvrdí, že Vladimir Putin umelo manipuluje dodávky ruského plynu, čím tlačí cenu na trhoch stále vyššie a vyššie. „My musíme urobiť protiťah,“ tvrdí. „Súčasťou vojenského plánu pána Putina je plynom Európu vyhladovať. Dodávky škrtí už od leta minulého roka.“
Preto by sa jeho cena mala zastropovať, čo je podľa Hirmana úplne štandardný mechanizmus až do doby, keď sa situácia neupokojí. A keďže je plyn veľmi kľúčový pre cenu elektriny, Hirman si od toho sľubuje, že vďaka stropu na plyn jeho cena poklesne a zároveň klesne aj cena elektriny. „Dá sa to urobiť hneď, čo by upokojilo situáciu v Európe“. Ak vyskočí cena plynu na spotovom trhu, tak cena elektriny vzrastie následne dvojnásobne, povedal Hirman s tým, že takto jednoducho funguje trh.
Nový strop by podľa neho mal vychádzať z priemeru medzi rokmi 2015 až 2019 plus nejaká prémia, no bola by výrazne nižšia, ako je v súčasnosti na trhoch. Aj keby sa cena plynu zastropovala, iní dodávatelia plynu prostredníctvom potrubia – ako napríklad Rusko, Azerbajdžan, Alžírsko či Nórsko – budú z cien profitovať.
Strop na cenu skvapalneného plynu, ktorý sa do Európy preváža tankermi po mori, by mal byť určený iným mechanizmom ako ten cez potrubie. „Pre potrubný aj skvapalnený plyn treba vytvoriť nové cenové indexy, ktoré by boli únosné pre naše školy, domácnosti či nemocnice,“ zakončil Hirman.