Štátny tajomník Klimek: Domácnosti vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami ušetria nie 250, ale 2000 eur za rok

Celková faktúra pre Slovensko za energie by bola v budúcom roku vďaka zdražovaniu o 24 miliárd eur vyššia ako tento rok, čo predstavuje vyše 22 percent ročného výkonu slovenskej ekonomiky, hovorí štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO). Z toho 17 miliárd stojí drahá elektrina, 6 miliárd plyn a necelú 1 miliardu teplo.

30.09.2022 09:25
Marcel Klimek Foto:
Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.
debata (65)

Je optimista a verí, že od 1. januára 2023 budú slovenské domácnosti platiť výrazne nižšie účty za elektrinu, plyn či teplo. Maximálne by malo ísť o 40 až 60 percent v prípade elektriny a plynu, hovorí Klimek. Tým najslabším plánuje vláda kompenzovať výdavky cielenými riešeniami, napríklad aj energošekmi.

Ako vláda vyrieši vysoké ceny za elektrinu pre domácnosti?

Najdôležitejším predpokladom úspechu je byť pripravený. Povedal to Henry Ford a ja sa toho držím. Na energetickú krízu je Slovensko v súčasnosti už pripravené veľmi dobre a som presvedčený, že ju zvládneme. V prvom rade, čo je najdôležitejšie a prispieva to k upokojeniu situácie v krajine, je, že máme v energetike reguláciu až do konca tohto roka a ceny sú zastropované. Na rozdiel od mnohých susedných krajín. Ľudia sa nemusia obávať žiadneho skokového nárastu cien v tomto roku.

Prejdime na konkrétne opatrenia. Koľko si domácnosti priplatia od budúceho roka?

V elektrine sa nám podarilo vyrokovať extrémne výhodnú dohodu so Slovenskými elektrárňami, teda 6,15 terawatthodiny pre spotrebu domácností. Za dodávku silovej zložky elektriny tak zaplatia domácnosti 61,2 eura za megawatthodinu. To je v porovnaní napríklad s Českom štvrtinová cena. Je to mimoriadna dohoda, ktorá ušetrí domácnostiam za rok v porovnaní s tým, ak by mali nakupovať za aktuálne trhové ceny, 2,6 miliardy eur. Na štvorčlennú domácnosť to vychádza, že ušetrí až okolo 2000 eur.

V akom štádiu je dohoda so Slovenskými elektrárňami. Čo chýba ešte k tomu, aby dohoda začala platiť?

Memorandum podlieha schváleniu Európskej komisie. Čakáme teda na schválenie. Malo by byť v dohľadnej dobe, určite to bude v priebehu tohto kalendárneho roka. Som pokojný a považujem to skôr za formálny proces.

Aký bude postup po tom, čo Brusel schváli dohodu so Slovenskými elektrárňami? Tie avizovali, že môžu skončiť v bankrote, ak sa uplatní tzv. Plán B a štát by im diktoval, komu a za koľko majú dodávať elektrinu.

Sme v priebežnom kontakte so Slovenskými elektrárňami. Ani tie nespochybňujú svoj záväzok týkajúci sa 6,15 terawatthodiny pre domácnosti. Mali svoje výhrady voči prijatiu energozákona. To sa týka spomenutého plánu B. V skutočnosti je to však až plán E. Je to najkrajnejšie riešenie, ktoré hovorí o tom, že ak by nastala situácia, že nemocnice, domovy sociálnych služieb či školy nebudú mať elektrinu, tak krajnou možnosťou je nariadiť výrobcom dodávať elektrinu za stanovenú cenu. V takom prípade by platilo, že ochrana života a zdravia občanov musí mať prednosť pred ochranou obchodných záujmov.

Silová zložka elektriny od Slovenských elektrární tvorí zhruba iba 40 percent z celkovej ceny elektriny. Kľúčové budú aj ceny ostatných zložiek, teda taríf, ktoré zatiaľ ešte nepoznáme. Aké teda môžu byť celkové nárasty cien elektriny pre domácnosti?

Je to ešte dnes ťažké presne odhadnúť, keďže ešte neskončilo regulačné obdobie. Celkovú cenu budeme poznať, až keď sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ponorí do výpočtov. Viem povedať, že pre naše výpočty sme rátali s tým, že účty za elektrinu nesmú prekročiť 40 percentný nárast. Štát je pripravený zasiahnuť aj formou priamych kompenzácií či vstupu do cenotvorby, aby sa 6,15 terawatthodín rozdelilo v časti spotreba a v časti príspevok na distribúciu a prenos, kde vznikajú straty.

SR Bratislava Politika Koalícia Kríza Bôrik BAX Čítajte viac Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynu

Čiže hovoríte, že to bude maximálne 40 percentný nárast?

Nechcem predbiehať výpočet Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale záujmom vlády je, aby nárast bol čo najmenší.

Na jar pri podpise memoranda so Slovenskými elektrárňami hovoril minister financií Igor Matovič a Richard Sulík, že domácnosti ušetria za dva roky 500 eur. To platí?

Dnes vieme, že to bude ešte výrazne viac. V súčasnosti to vychádza 500 eur na občana. Keď sme robili dohodu, tak trhová cena elektriny bola na úrovni 160 eur za megawatthodinu, pričom pred vojnou stála 50 eur. Dnes sme pre vojnu a vývoji na trhu na 500 eurovej cene. To znamená, že tých 450 eur zodpovedá 2,6 miliardovej úspore. To je na občana takmer 500 eur a na štvorčlennú rodinu to vychádza 2000 eur v jednom roku. Hovoríme teda o gigantickej úspore, ktorá sa podarila vďaka úsiliu vlády. Na druhej strane to vyjadruje, aký výrazný vplyv by malo neregulovanie ceny. Predstavte si, že by do bežnej štvorčlennej rodiny prišla faktúra za rok o 2000 eur vyššia, teda o 170 eur viac mesačne. To by bola veľká záťaž pre našich občanov.

Bude tých 6,15 terawatthodín od Slovenských elektrární dosť pre domácnosti?

Malo by to zodpovedať ročnej spotrebe domácností. Samozrejme, nevieme ju presne odhadnúť, lebo ak by vzrástla významnejším spôsobom napríklad práca z domu, tak môže byť spotreba domácnosti vyššia. Ministerstvo hospodárstva ešte pracuje na tom, ako presne rozdeliť 6,15 terawatthodín. Prebiehajú diskusie, či to má byť zastropované na štyri megawatthodiny alebo 85 percent minulej spotreby. Je to technická diskusia. Niekde sa narodí nový člen rodiny, niekto sa odsťahuje. Neexistuje úplne spravodlivý základ na porovnanie. Prebiehajú tiež diskusie, či sa nebude šetriť k priemeru konkrétnej odberovej skupiny.

Exminister Richard Sulík prišiel s motivačným návrhom šetrenia. Jeho návrh počítal s tým, že kto ušetrí 15 percent spotreby elektriny voči svojej spotrebe alebo priemeru tarifnej skupiny, bude mať celú spotrebu elektriny za zastropované ceny. Toto je ešte v hre?

Toto je otázka na príslušné ministerstvo, teda rezort hospodárstva. Ono je povinné dať finálny návrh. Nechcem predbiehať. Diskusie boli a vidím v nich príležitosti aj problémy.

SR Bratislava Financie MF FS DPH Výber Zlepšenie 2021 TK BAX Čítajte viac Rast cien bude väčší, platy nebudú stíhať. Hrozí gigantická redistribúcia bohatstva, varuje Matovičov tajomník

Odborníci upozorňujú, že ten Sulíkov návrh je nerealizovateľný, keďže je nemožné kontrolovať spotrebu domácností. Bude sa to teda porovnávať s priemerom tarifnej skupiny?

Išiel by som do dohadov, ale rozmýšľal by som podobne. Je to technikália, ktorá nemá presah na verejné financie. Či sa objem rozdelí metódou A alebo B, tak verejné financie to nezmení. Z pohľadu verejných financií je relevantné to, aká bude celková potreba dodatočných kompenzácií, a nie spôsob rozdelenia 6,15 TWh.

Poďme od cien elektriny pre domácnosti na kompenzačné schémy, ktoré sa momentálne rysujú v Bruseli. V piatok, teda dnes, budú dôležité rokovania v Bruseli o energetike. Čo tieto rokovania znamenajú pre Slovensko?

Z môjho pohľadu sú rokovania v Bruseli veľmi dôležité, ale nie pre sektor domácnosti, ale pre firmy. Pre domácnosti elektrina, plyn a z veľkej časti aj teplo, máme vyriešené. Vo verejnej správe nie je z hľadiska riešení nič iné, ako šetriť a potom to kompenzovať zo štátnych zdrojov. Podstatné je, aby sme udržali firemný sektor. Aby domácnosti neboli ohrozené stratou práce. Nariadenie z Bruselu má dve podstatné kapitoly. Prvá sa týka mimoriadnych výnosov v oblasti fosílnych palív: rafinérií, plynu, uhlia a ropy. Druhá sa týka samotnej elektrickej energie, kde sa počíta so zastropovaním na úrovni 180 eur za megawatthodinu. Dôležité je, aby to bolo pre Slovensko čo najprínosnejšie. V prvej časti sme na veľmi dobre ceste. Európska komisia sa tu akoby inšpirovala naším zákonom o zdanení rafinérií. Aj sadzba aj mechanizmus sú veľmi obdobné. Postihuje všetky výnosy od januára tohto roka.

Tieto peniaze z mimoriadnych daní a schém by sa použili na kompenzácie pre firmy?

Primárne pre firmy. Domácnosti vyriešená mať budeme. Potrebujeme kryť zvýšené výdavky vo verejnej správe, kde sa bude šetriť, ale nebude to stačiť.

V návrhu Komisie sa hovorí o strope na cenu elektriny na úrovni 180 eur, čo bude nad túto sumu, sa zdaní a prerozdelí. Lenže naši výrobcovia už elektrinu predali za lacnejšie a zarábajú na nej teraz v zahraničí. Viac budú z toho bude ťažiť Nemecko než Slovensko. Je to tak?

Prvotný návrh nariadenia bol pre Slovensko vyhovujúci v kapitole 3, ktorá hovorila o rafinériách, plyne, uhlí a rope. Tam sme boli spokojní. V kapitole 2 v zdaňovaní elektriny počíta návrh s tým, že všetky trhové výnosy výrobcov elektriny nad 180 eur za megawatthodinu je výrobca povinný odviesť príslušnému členskému štátu podľa toho, kde sídli. No problém Slovenska je ten, že rozhodujúci výrobcovia predávajú energiu mesiace až roky dopredu. Elektrinu, ktorú mali dodať na budúci rok, predali za 100 eur, ale späť by ju spotrebitelia mali kupovať za 500 eur. Tých 400 eur, teda nadmerný zisk, by bol mimo Slovenska. To v praxi znamená, že by sme ho nevedeli ani zdaniť. Toto bola naša výhrada a hovorili sme, prečo potrebujeme dve zmeny.

Ktoré sú to?

Potrebujeme sa dohodnúť na tom, aby výnosy z ktorejkoľvek krajiny boli rozdelené na základe spotreby členských štátov. Veľká časť nadmerného zisku je mimo Slovenska. Zároveň, aby postihoval všetkých hráčov na veľkoobchodnom trhu. Teda nie len výrobcov, ale aj distribútorov a obchodníkov. Aby nebol diskriminačný proti výrobcom. To je veľkým diskusným bodom. Máme tam posuny, ale vo finále sa výsledok dozvieme najskôr až dnes na Rade.

Koľko peňazí by Slovensko získalo na základe riešení navrhovaných Európskou komisiou?

Podľa hrubých prepočtov z európskych inštitúcií by európsky výnos mal dosahovať 140 miliárd eur na európskej úrovni. Podľa našich prepočtov, teda na lokálnej úrovni, by sme zo zdanenia elektriny získali len menej ako promile, teda 115 miliónov. Poďla iných mechanizmov rozdeľovania, ktoré chceme dosiahnuť, by Slovensko malo dostať o nulu naviac, teda 1,5 miliardy. To je veľký rozdiel. Naše intervencie k Európskej komisii smerujú práve týmto smerom. Teda napraviť mechanizmus prerozdelenia a urobiť ho spravodlivejší pre Slovensko. Alebo vytvoriť priestor na lokálne mechanizmy, ktoré by ho doplnili.

Čiže náš najväčší problém je, že sa nemá čo u nás zdaňovať, keďže výrobcovia predali elektrinu ďaleko pod 180 eur?

Náš problém je ten, že nadmerný zisk sa tvorí mimo Slovenska. Chceme, aby bol redistribuovaný a zároveň, aby v ňom neboli len výrobcovia, ale aj distribútori a obchodníci. Ak sa toto nepodarí v dostatočnej miere, budeme presadzovať alternatívne riešenia. Budeme napríklad tlačiť na flexibilitu v štrukturálnych fondoch. Slovensko má objem starých nevyčerpaných eurofondov, ktoré by sme mohli využiť vhodne na kompenzácie. Potom sú tu lokálne riešenia, ktoré by dopĺňali celý mechanizmus.

Eurofondy sa majú využívať predsa na rozvoj. Prečo by sme to mali využiť na spotrebu?

Okamžite po tom, ako ukončíme zameranie na zabezpečenie energetických potrieb na najbližšiu zimu, sa preorientujeme na rozvoj a obnovu. Najbližšia zima však musí byť o tom, čo musíme v prvom rade riešiť.

Skúste vysvetliť, ako je možné, že na Slovensku vyrobíme elektrinu za 100 eur a spätne ju nakúpime za 500 eur? Sťažoval sa na to napríklad premiér Eduard Heger, ale aj iní politici, napríklad šéf hospodárskeho výrobu Peter Kremský (OĽaNO).

Súčasťou bloku EÚ je aj jednotný energetický trh. Ten umožňuje, aby sa elektrina a plyn medzi krajinami voľne pohybovali. Má to racionálne a logické dôvody a v mnohých ohľadoch je to dobré. Treba si povedať, že až do tohto roka bolo Slovensko deficitné v elektrine, teda dovážalo časť elektriny a benefitovalo zo systému. Nevýhodou systému je, že práve v okamihu, keď spúšťame tretí blok Mochoviec a Slovensko bude sebestačné a mohlo by benefitovať z lacnej elektriny, tak tento energetický trh spôsobil, že stále zadlžené Slovenské elektrárne predávali elektrinu na budúci rok zjednodušene za 100 eur. Predali ju na veľkoobchodnom trhu zahraničným partnerom. To sú obchodníci a distribútori. Veľká časť je v zóne Nemecko, teda nemecké, švajčiarske či francúzske spoločnosti. Oni ju môžu predať svojim klientom – teda domácnostiam v Nemecku a Švajčiarsku. Problém je, že naše firmy, ak elektrinu nenakúpili rok dozadu, tak ju nebudú nakupovať za 100 eur, ale za 500 eur. Tých 400 eur by znamenalo výrazne zhoršenie finančnej pozície.

Takto teda funguje trh. Akurát v súčasnosti ho výrazne narušil fakt, že agresorom je štát vyvážajúci obrovské objemy plynu a ropy a to celý trh v zásade zničilo.

Presne tak. V zásade som zástancom toho, že čo sa týka firiem, tak sa majú uplatňovať trhové nástroje. Problémom je, že Európa je energeticky najdrahší kontinent na svete, ktorý výrazne oslabil svoju konkurenciuschop­nosť na svetových trhoch. Potrebujeme minimálne zimu na upokojenie situácie, aby sme vrchol zvládli a pomohli rozhodujúcim firmám prežiť bez väčšej ujmy.

Niekoľko firiem si dokázalo nakúpiť v predstihu a zabezpečiť si tak lacnejšie energie, ako napríklad Železiarne Podbrezová. Povedali si, že bolo draho a bude lacnejšie, ale nie je lacnejšie, je draho. Otázka je, ktorej firme a ako pomôcť.

Štát pracuje na troch schémach pre pomoc firmám. Treba pomáhať čo najadresnejšie. Štát by nemal vo všeobecnosti riešiť zlé manažérske rozhodnutia firiem. Dnes však zažívame mimoriadnu situáciu, ktorú spôsobila ruská agresia na Ukrajine, a ktorú si nikto z nás neželal. Niekedy to prirovnávam k zdravotníctvu. Aj tej nemocnici, ktorá plytvá, musíme dať peniaze, lebo na konci dňa by trpel pacient a nie jej manažér, čiže jej musíme pomôcť.

Vidíme, že s výrobou skončili priemyselníci ako Slovalco či OFZ na Orave. Priemyselníkom nebudeme pomáhať?

Energeticky najnáročnejším spoločnostiam je veľmi náročné kompenzovať straty. Ak máte podnik postavený na veľkej spotrebe elektriny a faktúra za ňu sa pohybuje v stovkách miliónoch eur a zamestnancov je „iba“ niekoľko sto, tak je to jednoducho štátom nefinancovateľné. Toľko peňazí nemáme, aby sme každému kompenzovali všetky faktúry za elektrinu. Firmám pomôžeme v troch schémach – pre najmenšie firmy, stredné firmy a energeticky najnáročnejši­e firmy.

Šéf Dusla Šaľa Petr Bláha hovorí, že všetky krajiny pomáhajú firmám okrem Slovenska a Malty. Sťažujú sa aj ďalšie fabriky. Čo by ste im na to povedali?

Nie je to pravda, začíname podľa priorít a prioritou sú domácnosti. Budúci týždeň budeme vedieť, koľko zdrojov budeme mať na kompenzácie firiem. A budú významné. Na druhej strane však nie je možné, aby sme úplne všetky faktúry za vysoké energie za minulý rok vedeli „vyžehliť“. To by znamenalo vyše 20 percent hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 24 miliárd eur, čo je viac ako príjmy celého štátneho rozpočtu.

Aký má štát ešte rozpočet na kompenzácie pre domácnosti či firmy?

Pre domácnosti sme vykompenzovali už skoro 5 miliárd – 2,6 miliárd plus DPH a plyn v objeme miliarda plus DPH a tiež časť tepla. Z 24 miliárd sa potrebujeme dostať na rádovo 10 až 12 miliárd, teda polovicu. Polovicu preto, lebo 12 miliárd si firmy prenesú do vyšších cien. Dofinancovať potrebujeme ešte rádovo 5 miliárd. A to môže byť kombinácia opatrení. Buď mimoriadne dane alebo flexibilita v eurofondoch alebo jednorazové pomoci z rozpočtu. Už sme si zásobník pripravili – vláda schválila novelu rozpočtu s vyššími výdavkami v hodnote 1,5 miliardy eur, pričom ešte má 1,3 miliardy, keďže 208 miliónov pôjde penzistom s výplatou tzv. 14. dôchodku.

Keď pre niekoho budú aj nové ceny priveľa, pomôže sa mu napríklad energošekmi?

Zvažuje sa to. To má na starosti ministerstvo práce.

Koho sa na Slovensku dotkne nová mimoriadna daň pre výrobcov energií z fosílnych palív, ktorí profitujú zo súčasnej situácie a drahých energetických komodít?

Komisia navrhuje, aby sa zdanil zisk rafinérií, plynárenských spoločností a subjektov z oblasti fosílnych zdrojov väčší ako 20 percent oproti priemeru posledných troch rokov. Pre Slovensko to bude významný zdroj príjmov.

Akých firiem sa to u nás dotkne?

Najväčšej slovenskej rafinérie.

Čiže Slovnaftu. Bavili ste sa s predstaviteľmi Slovnaftu o tejto novej dani?

Bavili sme sa o tom na začiatku roka, no v poslednej dobe sme o návrhu EK ešte spolu nediskutovali. Tieto vojnou vygerované zisky náležia byť redistribuované postihnutým, ktorí znášajú vyššie ceny energií – a to sú práve domácnosti a firmy. Pred vojnou bol napr. rozdiel v cene ropy Urals a Brent pár centov, po vojne to bolo aj 35 dolárov.

Aký balík by z tejto dane mohlo získať Slovensko?

Minimálne 200 miliónov eur z kapitoly 3 – teda zdanenie rafinérií a fosílnych palív. No tých 33 percent je minimum, pričom každý štát môže zvoliť vyššiu sadzbu. Čisto teoreticky, môže to byť od 200 miliónov po 1 miliardu eur.

Poďme k cenám plynu pre domácnosti. Platia ešte návrhy exministra hospodárstva Richarda Sulíka, že domácnosti dostanú na výber lacnejšie kontrakty od SPP a iných dodávateľov. On hovoril, že už v auguste sa mali podpisovať nové zmluvy, no nič sa neudialo.

SPP zabezpečí plyn pre domácnosti, ktorý bude za výraznejšie nižšiu cenu ako je trhová a to aj vďaka plynu, ktorý je v núdzovom zásobníku v Dolných Bojanoviciach.

Nie je tento plyn iba pre núdzové situácie?

SPP má aj iné zásoby, čiže zostanú aj núdzové zásoby na balansovanie sústavy v zime.

Budú pre domácnosti na výber 4– a 1-ročné kontrakty?

Minister hospodárstva Karel Hirman povedal, že zreviduje návrhy exministra Richarda Sulíka predtým, než ich predloží vo vláde. Čiže uvidíme, aké bude finálne riešenie. Každopádne, či už ide o 1– či 4-ročný kontrakt, bude dramaticky lacnejší ako keby ide o trhú cenu.

Čiže hovoríte, že od 1. januára 2023 bude zastropovaná cena elektriny aj plynu?

Áno, bude za oveľa nižšie ako trhové ceny.

Povedali ste, že účty za elektriny narastú maximálne o 40 percent s DPH. V prognóze ministerstva financií rátate s nárastom ceny plynu o 60 percent s DPH. Je to maximum?

Nerád by som hovoril o percentách, no musí to byť sociálne únosné. Pri plyne by to mohlo byť nižšie, ak by si domácnosť vybrala 4-ročný kontrakt, vtedy by účet mohol narásť maximálne o 40 percent aj s DPH. Akurát by takejto domácnosti rástla cena počas celých štyroch rokov, aj keď by cena na trhu klesala. Ale to je ťažko predpovedať. To je taká otázka, že či je lepšie mať na hypotéke 5-ročnú alebo 1-ročnú fixáciu. Odpoveď je, že to závisí od konkrétnej situácie.

Neplánuje ÚRSO zverejniť finálne stropy cien skôr, keďže žijeme mimoriadnu situáciu a aby sa upokojila verejnosť.

Áno, plánuje sa to zverejniť skôr.

V prognóze ministerstvo financií počíta s nárastom tepla o 130 percent. Koľko to bude?

Teplo je najmenšia položka. Jeho ceny najvýraznejšie ovplyvňuje cena plynu, pretože ten sa používa na výrobu tepla. Tu očakávam návrhy z ministerstva hospodárstva a minister Hirman ma ubezpečil, že na nich pracuje. Problémom sú najmä bytovky s centrálnym zdrojom tepla.

Prejdime k tzv. Rodinnému balíčku. Prídavky na deti by sa mali zvýšiť zo súčasne schválených 40 na 60 eur. A daňový bonus zo 100 na 140 eur, pričom krúžkovné nebude.

Tento návrh zákona už prešiel parlamentom v prvom čítaní. Pripomeňme, že poslanci prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej v parlamente, no vzápätí sa pre sporné časti obrátila pani prezidentka na Ústavný súd. V každom prípade zákon do rozhodnutia ÚS platí. 200 eur na dieťa bude, ale z troch zložiek budú dve – prídavky na dieťa vo výške 60 eur a 140 eurový daňový bonus na dieťa. Ak tento návrh zákona definitívne prejde, od 1. januára 2023 to bude v tejto štruktúre.

Od nového roka mal stáť rodinný balíček 1,2 miliardy. Po týchto zmenách to bude stáť koľko?

Finančný rozmer sa v zásade nemení, iba namiesto krúžkovného dostanú rodiny peniaze v hotovosti. Zároveň platí, že v čistom bude stáť rodinný balíček 900 miliónov eur, 300 miliónov sa totiž reálne premietne v ekonomike v podobe vyššej spotreby a daní. Inými slovami, ľudia budú tieto peniaze „rozpúšťať“ vo svojej spotrebe.

Z čoho sa zaplatí 900 miliónov eur?

Veľmi dobre hospodárime a súčasne sa veľmi pozitívne vyvíja výber daní. Rodinný balík je už v tomto rozpočte implementovaný. Drakonicky sme znížili daňové úniky – o štvrtinu. Kým v roku 2019 unikalo na dani z pridanej hodnoty vyše 16%, v súčasnosti uniká iba 12%. Čiže z 900 miliónov daňová medzera zaplatí 400 miliónov eur, 500 miliónov je zabezpečených z lepšieho nominálneho výberu daní. Rodinný balík tak na konci dňa nezníži ani nominálne príjmy štátu, ani nominálne príjmy samospráv. Všetko, čo sme naplánovali, bude v rozpočte vykryté. Jediný test príde v parlamente, keď budú poslanci schvaľovať rozpočet na budúci rok, ale ak by ho neschválili, strelili by sme si do vlastnej nohy, lebo by nasledovalo rozpočtové provizórium.

Čo by znamenalo rozpočtové provizórium?

Slovensko by nemohlo reagovať na tri súčasné krízy. Nemali by sme zdroje na energetické kompenzácie, nemali by sme zdroje na jednorazové pomoci. Nemohli by sme reagovať ani na konflikt na Ukrajine – je našou ľudskou povinnosťou pomáhať. Zároveň ešte nemáme skončenú pandémiu, za ktorú nemáme zaplatený účet a treba napríklad aj stabilizovať platy a počty zdravotníkov. Ak by bolo rozpočtové provizórium, žiadne výdavky na tieto oblasti by sa nemohli použiť.

Kedy predstaví ministerstvo financií rozpočet na budúci rok?

Pracujeme na ňom, aby bol v druhom októbrovom týždni predmetom rokovania vlády a rokovania tripartity.

Marcel Klimek

Štátny tajomník ministerstva financií Marcel... Foto: PRAVDA: Ľuboš Pilc
Marcel Klimek Štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.

Viac ako desať rokov pôsobil ako manažér a prokurista v bankovníctve. Podieľa sa na reštrukturalizácii najväčších slovenských firiem, ako boli VSŽ, Nafta Gbely alebo Slovnaft. Je autorom koncepcie Nemecký štandard pre Slovensko, ktorá predstavuje rýchlu cestu priblíženia sa slovenskej ekonomiky a platov k vyspelej Európe. Je tiež autorom publikácie Potravinová miliarda pre Slovensko, ktorá odhaľuje potenciál potravinovej sebestačnosti vo vzťahu k rozvoju a zamestnanosti regiónov Slovenska. Záverečnou časťou trilógie je publikácia Chorobopis a liečba slovenského zdravotníctva. V súčasnosti pôsobí ako štátny tajomník na Ministerstve financií SR a aj ako podpredseda Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

© Autorské práva vyhradené

65 debata chyba
Viac na túto tému: #plyn #teplo #elektrina