Pokračovanie článku: Slováci kupujú elektrinu za 500 eur, hoci ju predali za 100. Prečo nám pomoc z Bruselu nemusí stačiť?

5. Hrozí Slovenským elektrárňam krach?

Slovenské elektrárne odštartovali začiatkom septembra uvádzanie tretieho bloku Mochoviec do prevádzky. V súčasnosti sa robia testy reaktora a testy fyzikálneho spúšťania, ktoré budú trvať šesť týždňov. V ďalšej fáze takzvaného energetického spúšťania sa postupne zvyšuje výkon reaktora. Ak všetko pôjde podľa plánu, slovenské domácnosti by mohli dostať prvú elektrinu začiatkom roka, keď blok nabehne do výroby. Podľa generálneho riaditeľa Branislava Strýčka elektrárne vyrobia 20,8 terawatthodiny (TWH) elektriny. Z toho 6,15 TWH prisľúbili slovenským domácnostiam, 3,8 TWH predali na slovenský trh a zvyšných viac ako 10 TWH predali zahraničným klientom v Nemecku, Česku a Maďarsku. Vláda chce teda novým zákonom získať dosah aj na elektrinu, ktorá je už dávno predaná. „Keď sa vláda rozhodne, bude môcť zobrať produkt, ktorý niekto vyrobí, aj pokiaľ ho už predal, a za ceny, o ktorých sama rozhodne," vysvetlil na stretnutí s novinármi Strýček. „S takýmto zákonom už nezískame žiadne úvery, žiadna banka nás nezafinancuje," do­dal.

Slovenské elektrárne sú najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. Vyše 64,3 percenta všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku je zo Slovenských elektrární. Elektrina, ktorú dodávajú do siete, pokrýva približne 60 percent spotreby krajiny. V súčasnosti čakajú na dokončenie 3. a 4. blok atómovej elektrárne Mochovce, vďaka ktorým sa krajina stane exportérom elektriny.

Štát vlastní v spoločnosti tretinový podiel. Zvyšok majú súkromníci. Na jednej strane český holding EPH miliardára Petra Křestinského a jeho slovenského spoločníka Patrika Tkáča. Okrem nich má podiel aj taliansky koncern Enel. Práve ten poslal do médií stanovisko, v ktorom píše, že chápe vážnosť situácie a rozumie snahe vlády nájsť riešenia. Upozorňuje však, že energetická legislatíva, ktorú v utorok schválil parlament, môže priniesť pre elektrárne neúnosnú finančnú záťaž, teda neschopnosť plniť existujúce úvery a zmluvy, a teda konkrétne riziko platobnej neschopnosti a bankrotu.

Šéf rezortu hospodárstva zareagoval, že za zlú finančnú situáciu si môžu elektrárne samy. „Možné finančné problémy Slovenských elektrární môžu byť dôsledkom nesprávnych manažérskych rozhodnutí, avšak nie v dôsledku parlamentom prijatých opatrení, ktoré nemusia byť realizované," napísal v stanovisku.

© Autorské práva vyhradené

164 debata chyba
Viac na túto tému: #Brusel #elektrina #zastropovanie cien #nadmerné zisky