4. O čom je plán B v energetike?
Ak sa nepodarí nájsť spoločné európske riešenie, Slovensko bude podľa premiéra nútené znárodniť dodávky elektriny v krajine. Práve schválená legislatíva tento krok štátu umožňuje. Prostredníctvom všeobecného hospodárskeho záujmu a stavu núdze v energetike bude môcť štát zabrániť negatívnemu vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu na najzraniteľnejších odberateľov. Doteraz mohol zasiahnuť štát cez všeobecný hospodársky záujem len na základe technických porúch. Teraz to môže urobiť aj na základe enormného rastu cien energetických komodít. Stav núdze v energetike bude môcť vyhlásiť vláda na základe návrhu ministerstva hospodárstva.
Pozmeňovací návrh, ktorý takisto schválil parlament, hovorí, že núdzový stav možno vyhlásiť maximálne na 180 dní, v prípade jeho predĺženia musí vysloviť súhlas parlament. Ak by štát k tomuto kroku musel pristúpiť, znamenalo by to, že by presne určoval, komu a za koľko by znárodnenú elektrinu poskytoval. Výrobcom elektriny by tak vznikali oprávnené náklady, ktoré by im štát uhrádzal.
Čítajte viac Predpoveď, čo nás čaká v roku 2023: Ako sa budú vyvíjať platy, inflácia a ceny elektriny a plynuAnalytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord upozorňuje, že novým zákonom by vláda prakticky prebrala kontrolu nad predajom elektrickej energie Slovenských elektrární, pritom by však nemala informácie o ostatných procesoch v spoločnosti, ako je napríklad spomínané financovanie. Ako ďalej vysvetľuje, takéto nastavenie nemôže v žiadnom prípade fungovať a ide ešte o horší mechanizmus, ako je znárodnenie. Pritom by podľa neho aspoň vláda dosadila svoj manažment do spoločnosti, ktorý by mal kompletné informácie. „Zákon výrazne zvyšuje riziko splatenia úverov a banky toto zvýšené riziko zakomponujú do svojej vyjednávacej pozície. Môžu zvýšiť úrokové náklady či sprísniť podmienky splatenia úverov. V najhoršom prípade môžu odmietnuť poskytnúť nové úvery a elektrárne by sa dostali do veľkých problémov s peňažným tokom,“ tvrdí pre Pravdu Tomčiak.