Sucho netrápi len Slovensko. Problémy sú po celom svete. Francúzi, ktorí chladili reaktory v jadrovej elektrárni vodou, museli pre nízku hladinu rieky radšej prevádzku vypnúť. Takisto v Nemecku má rieka Rýn vyschnuté oblasti. Tiež nemôžu produkovať také množstvo elektriny ako pred súčasným obdobím sucha. Nielen Európa trpí.
Čítajte viac Eurokomisia predstaví plán, ako bojovať proti Rusku. Unikli detaily nových daní, strop na plyn zrejme nebude
Nízke hladiny riek a nádrží sa stávajú novým trendom, ktorý sa v posledných rokoch zhoršuje. „Tento rok ho môžeme vyhlásiť za svetový fenomén,“ tvrdí konateľ poradenskej spoločnosti Prvá energetická a analytik Andrej Lednár. Napríklad v Číne boli celé oblasti s obmedzenými množstvami elektriny, keďže aj rieka Jang-c’-ťiang mala historicky najnižšiu hladinu. Treba si však uvedomiť to, že rieky slúžia aj ako spôsob transportu tovarov vrátane palív do elektrární na fosílne palivá, ktoré v Európe tvoria vysoké percento, dodal Lednár.
Menej vody, menej elektriny
Menej vody znamená, že elektrárne vyrábajú menej elektriny. Znamená to však aj vyššie sumy za elektrinu? Stav slovenských priehrad a nádrží je vo veľmi zlom stave. Vyschli takmer o 40 percent. „Pretrvávajúce sucho a nízke hladiny riek majú dopad aj na výrobu elektriny, predovšetkým vo vodných elektrárňach Vážskej kaskády,“ uviedla Oľga Baková, hovorkyňa pre Slovenské elektrárne (SE). Ďalej informuje, že od júna až do súčasnosti je výroba elektriny nižšia, ako plánovali. Prevádzky sa snažia prispôsobovať aktuálnej hydrologickej situácii.
Problémy sú na nádržiach Domaša, Ružín, Orava, Liptovská Mara. Ich stav naplnenia je takmer 63 percent úžitkového objemu. Nádrže, ako sú Orava a Liptovská Mara, boli vybudované s cieľom akumulácie vody s ročným vyrovnávacím cyklom, na nadlepšovanie prietokov v období menej bohatom na zrážky a zníženie povodňových prietokov. „Za situáciu nenesú zodpovednosť Slovenské elektrárne, ale je spôsobená hydrologickou situáciou,“ uviedla Baková.
Čítajte viac Liptovská Mara vysychá. Nedostatok vody oberá podnikateľov o biznis. Toto sme ešte nezažili, vravia ľudia
S poklesom vodných hladín klesá výroba elektriny vo vodných elektrárňach, potvrdil to aj Ján Pišta, analytik JPX. Vodné zdroje na Vážskej kaskáde sú stavané tak, aby sa s bežným poklesom hladín počas leta vedeli vyrovnať. „Extrémne sucho však nezvládnu, a tak do siete dodávajú oveľa menej elektriny,“ hovorí Pišta. S tým, že najviac dodávajú počas jarných mesiacov, keď sa topí sneh. Keď hladina klesne pod kritickú úroveň, turbíny sa môžu úplne zastaviť.
S cenami to nezamáva
Chýbajúcu lacnú elektrinu musia potom nahradiť drahšie zdroje, prípadne sa musí doviezť zo zahraničia a tam cena elektriny rastie. „Tento faktor prispieva však k rastu slovenských cien oveľa menej ako napríklad masívny výpadok výroby elektriny vo veterných turbínach v Nemecku alebo výpadok a odstavovanie jadrových reaktorov," uviedol Pišta.
S tým, že kým slovenská voda môže spôsobiť výpadok rádovo v stovkách megawattov (MW), veterné parky a jadrové elektrárne spôsobujú výpadok rádovo v desiatkach gigawattov (GW). Preto „slovenská voda“ má len malý podiel na celkovom raste slovenských cien elektriny, vysvetľuje analytik. Lednár pripomína, že aj keď vodná energia bola vždy považovaná za veľmi stabilnú, tento rok sa pre sucho ukázala jej nestálosť.
Hlavný dôvod, prečo sa elektrina vyrába menej, vysvetlil aj Miroslav Rimár, vedúci katedry procesnej techniky v Prešove. A tým je pravidelná technická údržba, ale predovšetkým nízka hladina tokov, čo neumožňuje dosiahnuť vyššie výkony, hoci ide o lacný, obnoviteľný a vysoko flexibilný zdroj energie. „Vzhľadom na to, že vodné elektrárne pokrývajú relatívne malú výrobnú kapacitu z celkového prevádzkového výkonu a vzhľadom na aktuálne ceny elektrickej energie na trhu nebude mať pokles výroby vodných elektrární v dôsledku nízkych hladín vodných tokov vplyv na cenu elektrickej energie. Môže to ovplyvniť prevádzkový zisk Slovenských elektrární, ale dopad na spotrebiteľa to mať nebude,“ uzavrel Rimár.
Slovensko vyrobí z obnoviteľných zdrojov vyše 21 percent elektrickej energie. Z toho je 72 percent práve z vodnej energie, zo slnečnej energie skoro 10 percent, z biomasy vyše 9 percent a z bioplynu takmer 9 percent. Konštatuje to výročná správa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2021. Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární pod hlavičkou Slovenských elektrární je 1 653 MW, čo je približne 40 percent z celkového inštalovaného výkonu Slovenských elektrární, celkový výkon je 4 143,8 MW. Napríklad vodná elektráreň Gabčíkovo má výkon 746,54 MW, Čierny Váh 734,4 MW, Liptovská Mara 98 MW, Dobšiná 24 MW, Ružín 60 MW.
Podiel vodných elektrární na ročnej výrobe elektrickej energie Slovenských elektrární dosahuje priemerne asi 11 percent. Elektrárne tvrdia, že hydroenergetický potenciál našej krajiny je na úrovni 57,5 percenta. SE sú zároveň najväčším výrobcom elektriny s vyše 64-percentným podielom. Dohromady je u nás vybudovaných 33 vodných elektrární.
Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh je najväčšou vodnou elektrárňou, ktorá spadá pod Slovenské elektrárne. Elektráreň bola založená roku 1975 na Liptovskej Mare. Umiestnená je pri druhej „vrcholovej“ nádrži v hornej časti povodia Váhu.
Elektráreň Gabčíkovo má najväčší výkon
Zmluva o prevádzke VE Gabčíkovo (VEG) na obdobie 30 rokov bola uzatvorená 10. marca 2006 medzi štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a Slovenskými elektrárňami. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba využil právo, ktoré mu Zmluva o prevádzke VEG dáva, a 4. decembra 2014 vypovedal zmluvu bez udania dôvodu. Slovenské elektrárne tak elektráreň prevádzkovali do 10. marca 2015. VE Gabčíkovo je vybudovaná na hraničnej rieke Dunaj a svojou výrobou elektriny je našou najväčšou vodnou elektrárňou. Aj po odstúpení Maďarska od výstavby Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros je stupeň Gabčíkovo rovnaký, ako bol v pôvodnom Zmluvnom projekte.
Zdroj: Slovenské elektrárne