Elektrinu vyrobíme za 50 eur a nakúpime za 1000 eur? Ako je to možné, čo sa to deje?

Lacno vyrobíme doma a draho nakúpime v zahraničí? Takéto otázky a výčitky smerujúce k cene elektriny sa začínajú objavovať pomerne často. A najmä potom, čo cena referenčného nemeckého kontraktu elektriny vyskočila až na astronomických 1000 eur za jeden megawatthodinu. Čo sa deje na trhu s elektrinou a ako by sa jej cena dala skrotiť?

31.08.2022 16:35
Vladimir Putin, Gerhard Schröder Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a nemecký exkancelár Gerhard Schröder na snímke z roku 2005.
debata (371)

„Elektrina, ktorá sa tu vyrobí za 50 eur za MWh, dodá sa do vedľajšej dediny, medzitým virtuálne odíde do Lipska na burzu a tam zdražie na 900. A dodá sa za 900 eur,“ uviedol v nedeľnej relácii na TA3 šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). „To takto nejde,“ povedal Kremský.

VIDEO: Trh s elektrinou sa zrútil, poslanci žiadajú zásah štátu (celú reláciu televízie ta3 V politike si pozrite TU).

Video

„Richard Sulík hovorí, že to vyrieši trh, ale trh elektriny sa zrútil, nefunguje,“ zakončil Kremský, o ktorom sa špekuluje ako o novom ministrovi hospodárstva.

Takéto výčitky na trh s elektrinou a plynom znejú aj od pekárov, mäsiarov či iných výrobcov, ktorých tlačia ceny energií. Navyše po spustení Mochoviec nebude musieť Slovensko dovážať ani doterajšiu malú časť elektriny, ktorú vozilo zo zahraničia a stane sa viac menej sebestačným vo výrobe elektriny. Prečo teda vie Slovensko vyrobiť dostatok lacnej elektriny, no musí ju nakupovať draho?

Richard Sulík Čítajte viac Najhorší scenár: Elektrina a plyn zdražejú o stovky eur. Očakáva sa rozhodnutie, Sulík čaká na podpis komisie

Perfektná búrka

Zjednodušene preto, lebo takto funguje v súčasnosti trh. Ceny elektriny na Slovensku sú závislé od cien komodity v Nemecku. Je to najväčší energetický trh v Európe spolu s ním sme dobre prepojení aj na Slovensku a Česku. To znamená, že vzájomné prepojenie umožňuje výrobcom predávať všade tam, kde je možné fyzicky elektrinu doviesť. Elektrina ako komodita sa obchoduje na burze a jej cenu určuje trh. A tento trh vznikol z praktických dôvodov.

Trh funguje tak, že finálnu cenu určujú elektrárne, ktoré vyrábajú najdrahšie, teda tie, ktoré na výrobu používajú zemný plyn. A jeho cena je vysoká predovšetkým kvôli konfliktu na Ukrajine a kvôli geopolitike Ruska a preto je kľúčový faktor cena plynu, vysvetľuje vedúci Katedry procesnej techniky z Technickej univerzity v Košiciach Miroslav Rimár.

Galek Sulik Prokypcak plyn rusko Čítajte viac Šetrite a dostanete zľavu. Sulíkov tajomník predstavil, kto dostane lacnejšiu elektrinu

Cenu elektriny najviac tak určuje zdroj, ktorý je najdrahší. No jeho výroba a dodávka do siete je nevyhnutná na pokrytie spotreby a stability siete. A tu sa skrýva špeciálnosť elektriny. Nevieme ju skladovať v potrebnom množstve. Darmo by sme vyrobili 99 percent z lacného zdroja aj za tých 50 eur, ak pre celkové dodávky nutne potrebujeme 1 percento z veľmi drahého zdroja – cenu nakoniec určí práve on, lebo bez neho by sa k spotrebiteľom zvyšných 99 percent nedostalo a celá elektrosústava by skolabovala, vysvetľuje ďalší odborník na energetiku Karel Hirman.

„Elektrinu nie je možné uskladniť. Teda medzi okamžitou výrobou a spotrebou musí existovať akási rovnováha. No nábeh výroby elektriny si vyžaduje čas. Preto je lepšie objednávať nákup elektriny na určité obdobie dopredu. To umožňuje práve burza. Tam predávajú elektrinu výrobcovia. Nie za európske ceny, ale za trhové. Naši obchodníci nemusia nakupovať na burze, ale kde inde to kúpia? Burza je obchodné miesto. Môžeme fantazírovať o cenách, ale ak nebudú „drôty“ a výrobcovia, nebude čo kupovať,“ pokračuje Rimár.

Krajniak Čítajte viac Dôchodcovia, prichádza ďalšia pomoc, vraví Krajniak. V hre je nová dávka a zmeny v 13. penzii

Každý štát, každá krajina si produkuje „vlastnú elektrinu“. Jedným z výrobcov na Slovensku sú Slovenské elektrárne, v Česku je to napríklad ČEZ, vo Francúzsku napríklad energetický koncern EDF. Týchto výrobcov však spája trh vzájomne prepojený rozvodnou sústavou a to je miesto, kde je možné udržať stabilitu siete, vyhýbať sa blackoutu alebo inej forme nerovnováhy.

„Rovnováhu však nevytvárajú elektrické siete, ale práve burza, kde sa rieši obchodovanie. Ak by sme mali vlastnú burzu na Slovensku, nepomohlo by to, lebo prebytok, alebo nedostatok elektriny by sme museli riešiť aj tak na inej burze, kde sa stretáva viacero výrobcov a kupujúcich,“ pokračuje Rimár. Ešte pred vojnou sa elektrina predávala za 40 eur za megawatthodinu.

Hirman hovorí, že v súčasnosti sa zišlo niekoľko veľmi zlých správ. Tie dokopy stvorili tzv. perfektnú búrku na trhoch s energiami. Po prvé, kvôli suchu vyrábajú veľmi málo hydroelektrárne, napríklad aj Gabčíkovo má o približne tretinu slabší výkon. Po druhé, kvôli technickým problémom až polovica jadrových blokov vo Francúzsku je v súčasnosti mimo prevádzky.

Kto dostane lacnejšiu elektrinu?

Lacnejšiu silovú elektrinu dostanú v plnom objeme domácnosti, ktoré ušetria v budúcom roku aspoň 15 % z jej spotreby. Ako vysvetlil po stredajšom rokovaní vlády štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek, domácnosti, ktoré oproti predchádzajúcim rokom nič na spotrebe elektriny neušetria, dostanú lacnejšiu silovú elektrinu len do objemu 85 % spotreby, zvyšnú spotrebu do 100 % budú platiť už za trhové ceny.

Lacnejšiu silovú elektrinu, ktorá tvorí necelú polovicu z koncovej ceny elektriny, zabezpečia Slovenské elektrárne. V budúcom a ďalšom roku by mal slovenský dominantný výrobca elektriny zabezpečiť pre domácnosti ročne viac ako 6 terawatthodín elektriny za cenu 61 eur za megawatthodinu.

„A aj naše Mochovce 3 meškajú s nábehom výroby. A tieto lacnejšie zdroje v európskej sústave chýbajú a musia ich nahrádzať drahé zdroje,“ tvrdí Hirman. Po tretie, leto bolo veľmi horúce a spotreba elektriny kvôli chladeniu bola vyššia. Po štvrté, ruský prezident Vladimir Putin zámerne škrtí dodávky plynu do Európy a ten, ako sme uviedli vyššie má výrazný vplyv na ceny elektriny. „Toto dokopy nám vytvorilo na energotrhu v EÚ výraznú „neúrodu“. A keď je neúroda potravín, ich cena tiež výrazne rastie bez ohľadu na prevažujúce náklady,“ zakončil Hirman.

Trh je aj preto výhodný, lebo ak produkt ponúkajú viacerí obchodníci, jeho cena zákonite klesá. Rimár trh s energiami prirovnáva k trhu s telefónnymi sieťami. „Obrovskou výhodou v krajinách EÚ je liberalizácia trhu s elektrinou. Teda predávajúcich subjektov je viacero a je možné nakupovať elektrinu od rôznych subjektov. Mnohí ponúkajú benefity, nielen výhodnejšiu cenu. Niečo podobné ako keď sa liberalizoval trh s telefónnymi sieťami. Cena hovorov a služieb klesla mnohokrát a je rovnaká aj v zahraničí. Aj o tom je politika EÚ,“ hovorí Rimár.

„Výrobcu masla tiež nebudete obviňovať z toho, že vyrába za nižšie náklady, ako vám predáva. Napriek tomu chápem, že súčasná situácia je pre mnohých ľudí frustrujúca. V mnohých komentároch sa ako vinník vysokých cien často uvádza Lipská burza, ale nie je to tak. Vypnutie Lipskej burzy je asi také účinné ako vypnutie televízie, keď sa vášmu futbalovému tímu nedarí. Možno už nebudete sledovať horor, ale to neznamená, že ste problém vyriešili,“ vysvetľuje Martin Procházka z konzultačnej spoločnosti Coface.

Šéf energetickej spoločnosti Magna Energia Martin Ondko prirovnáva situáciu na trhu s pečivom. Bolo by ho dostatok a ceny vstupov, teda energií a komodít, by boli stabilné. Vtedy budú pekárne motivované ho predávať aj za cenu blízkej tej výrobnej.

„Ak ho dostatok nebude, pretože bude chýbať napríklad obilie a ceny vstupov budú rásť, môže cena výrazne stúpnuť. V energetike je situácia ešte zložitejšia. Pri potravinách si môžete povedať, že spotrebu pečiva obmedzíte a nahradíte ho niečím iným, prípadne, ak budú drahé zemiaky, dáte si lacnejšiu ryžu. No ak potrebujete vyrábať, svietiť, kúriť, nie je hľadanie alternatív k elektrine či plynu také jednoduché. Preto by sa tí, čo na to majú možnosti, mali zamyslieť, či sa im neoplatí vlastná fotovoltaika na streche, pri kúrení a chladení prechod na tepelné čerpadlá a podobne,“ vysvetľuje Ondko.

V Európe máme jeden veľký systémový problém, a to je nedostatok výrobných zdrojov, hovorí Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk. „Očividne sme príliš rýchlo odstavovali uhoľné a jadrové elektrárne a príliš pomaly zapájali nové, solárne, veterné či plynové elektrárne. A navyše sa nám k tomu nabalil i problém drahého plynu, čo zásadne predražuje i cenu elektriny. Takže ak aj politici prídu so stropovaním cien zemného plynu, ten rozdiel oproti trhovej cene bude musieť kompenzovať štátny rozpočet, keďže ho väčšinou dovážame z krajín mimo EÚ,“ bilancuje situáciu Badida.

„Takto funguje liberalizovaný trh. Ak mám tovar, za ktorý je niekto ochotný zaplatiť 900 eur, prečo by som ho predával za 50? Tento trhový princíp nám napríklad zabezpečoval elektrinu, keď sme si jej nedokázali vyrobiť dostatok doma. Príde mi to trochu uletené: kým sme trh potrebovali, bolo všetko v poriadku, a teraz, keď budeme sebestační a nebudeme ho potrebovať, tak sa od neho odstrihneme? Izolácia pre nás nie je dobrá v tejto ťažkej dobe. Sme malá krajina a sme odkázaní na solidaritu ostatných európskych štátov. Tak by sme sa mali pripojiť k spoločnému riešeniu a nie vyrábať z týchto trhových princípov nepriateľa a zlodeja našej lacnej elektriny,“ pridáva sa ďalší analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.

Podľa neho je aktuálny cenový vrchol výsledkom paniky na trhu. Keď všetko opadne a panika vyprchá, aj burzová cena dosť výrazne klesne.

Analytik Finlord.cz Boris Tomčiak považuje za smutné, keď ľudia nerozumejú stanovovaniu tržných cien a vypúšťajú do éteru nezmysly. Situáciu na trhu s energiami ilustruje na príklad automobilky Volkswagen. „Volkswagen mal v minulom roku globálne tržby 250 miliárd eur a priame náklady na výrobu 203 miliárd eur. Keby bol tak obrovský dopyt po autách, že by si automobilky mohli stanoviť pri predaji akúkoľvek cenu, tak by kľudne mohli predávať autá o 300 % drahšie a za takúto cenu by dodávali i Slovákom, aj keď sa časť produkcie vyrába v Bratislave,“ hovorí.

„Na energetickom trhu jednoducho nastal obrovský previs dopytu nad produkciou a to tlačí cenu nahor. Vyššia predajná cena potom motivuje producentov elektrickej energie, aby investovali do rozvoja produkcie a spotrebiteľov to motivuje k tomu, aby šetrili. Tak sa stav na trhu prirodzene znormalizuje a ceny poklesnú. Tržné procesy sú skutočne jednoduché a fungujú univerzálne,“ dodáva Tomčiak.

Analytik Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická vidí za vysokými cenami dva dôvody: Dlhodobé rozhodnutia Nemecka a informácie z Ruska. „Nemecko robilo jedno zlé energetické rozhodnutie za druhým. Hlavne odklon od jadra, ktoré sa vďaka nestálosti počasia ukázalo byť jediným stálym zdrojom energie a presadzovanie plynu. Práve pri plyne dôvodom nebola ani tak zelená stratégia, ako politická angažovanosť, ktorú najlepšie vystihuje bývalý kancelár Gerhard Schröder a jeho prepojenie na Gazprom,“ hovorí.

Lednár hovorí, že otvorený trh s energiami priniesol aj na Slovensko ceny, o ktorých sa nám v minulosti ani nesnívalo a na to ľudia a politici rýchlo zabudli. „Roky sme čerpali výhody vďaka konkurenčnému boju dodávateľov a teraz pri prvých problémoch sa nevysvetľujú dôvody, ale ukazuje sa prstom. Tento systém je prínosom, ale nerátal s takou manipuláciou trhom a výnimočnou situáciou, ktoré zažívame počas vojnového konfliktu. Preto populizmus ohľadne ceny výroby, s akým sa teraz stretávame nie je na mieste,“ dodáva.

Trh je zdiskreditovaný

Prudké vzostupy a pády o stovky eur za elektrinu a plyn podľa Hirmana celý trh v súčasnosti trh zdiskreditovali. Ak sa majú tieto ceny opäť brať vážne, tak musia byť „radikálne zmenené“, hovorí. Majú sa prísne kontrolovať a zregulovať podobne ako sú prísne regulované akciové burzy v Londýne či New Yorku. „Dovtedy musia byť z cenotvorby vylúčené,“ tvrdí Hirman.

Čo konkrétne by sa malo spraviť? Podľa neho by sa mali ceny zastropovať na princípe primeraného zisku. Účastníci trhu by tak nemohli namietať následné škody a straty, lebo zisk mať budú, no bude primeraný a nie neúmerný, ktorý by poškodil všetkých odberateľov. Takýto mechanizmus by sa mal zaviesť pre trh s elektrinou.

Navrhuje tiež prehodnotiť postup prechodu od fosílnych na zelené zdroje energie. „Nesmieme predčasne zakazovať a zatvárať zdroje, ak nemáme patrične dostupné a výkonné obnoviteľné zdroje energie. Prestať umelo zatvárať jadrové elektrárne a dať im možnosť rozvoja podobne ako pri obnoviteľných zdrojoch. Ďalej tiež odstrániť všetky umelé administratívne prekážky pre inštalácie, ktoré sú výhradné pre vlastnú spotrebu firiem a domácností a nasmerovať ich na zdroje z EÚ,“ pokračuje Hirman.

Rimár hovorí, že vláda má nástroje na to, aby ochránila bežné domácnosti a firmy pred vysokými cenami. Ako príklad uvádza francúzsku vládu. „Francúzska vláda zaviazala elektrárne, že časť produkcie musí distribuovať za netrhové, štátom stanovené ceny,“ tvrdí. Druhou možnosťou je dotácia cien, tak, aby neboli na Slovensku uplatňované trhové ceny a štát by doplácal rozdiel medzi trhovou cenou a cenou uplatňovanou na Slovensku.

„Ďalšou z možností je zastropovanie cien na európskej úrovni, čo by pomohlo stabilizovať trh a ten by sa časom vrátil na štandardné pozície. Samozrejme, že je dôležité prijímať úsporné opatrenia a to vo všeobecnosti. Slovensko môže z danej situácie vyťažiť, lebo vysoké ceny elektriny zvyšujú počet inštalácií fotovoltaických systémov a ďalších obnoviteľných zdrojov energií, čo v konečnom dôsledku prinesie zníženie spotreby či už elektriny alebo plynu,“ zakončil vedúci Katedry procesnej techniky.

Pišta hovorí, že v súčasnosti ide o mimoriadnu situáciu, s ktorou nemá nikto skúsenosti a teda nikto ani nevie dať nejaký jasný recept, čo s tým. Trh s elektrinou v Európe je celkom mladý a takéto veci a v takomto rozsahu sa na ňom ešte nediali, dodáva. „Španieli v júni zastropovali ceny plynu pre paroplynové elektrárne a teraz to ponúkajú ostatným štátom únie ako fungujúce riešenie. Viaceré vlády sú tomu naklonené,“ dodáva Pišta.

Čo navrhuje a chystá Únia

Európska únia pracuje na štrukturálnej reforme trhu s elektrickou energiou. Povedala to v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá tiež upozornila na potrebu zbaviť sa závislosti od ruských fosílnych palív.

„Prvý krok je ukončenie našej závislosti od ruských fosílnych palív,“ napísala von der Leyenová na Twitteri po svojom vystúpení na strategickom fóre v slovinskom meste Bled.

Nárast potreby po ostatných surovinách podľa jej vyjadrení nesmie viesť k vytvoreniu nových závislostí v hospodárskej oblasti. „Musíme diverzifikovať dodávky zásob a budovať väzby so spoľahlivými partnermi,“ dodala.

Európska únia podľa jej slov pracuje na „mimoriadnom zásahu“ s cieľom udržať pod kontrolou ceny elektrickej energie, ktoré sa zvyšujú v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine. EÚ takisto pripravuje štrukturálnu reformu tohto trhu.

Von der Leyenová na sociálnej sieti upozornila aj na silu demokracie, na schopnosť „podporovať základné princípy“, odolávať agresii a ochraňovať hodnoty.

Česká republika ako predsednícka krajina Rady Európskej únie zvolá mimoriadne rokovanie Rady ministrov EÚ pre energetiku. Oznámil to v piatok na sociálnej sieti Twitter český premiér Petr Fiala. „Po dohode s Ursulou von der Leyenovou zvoláme ako predsednícka krajina EÚ urýchlené rokovanie Rady ministrov pre energetiku, ktoré sa bude venovať konkrétnym mimoriadnym opatreniam riešenia energetickej situácie,“ napísal na Twitteri Fiala.

© Autorské práva vyhradené

371 debata chyba
Viac na túto tému: #trh #Rusko #plyn #elektrina #Gazprom