Vďaka nemu sú autá ľahšie a tak spaľujú menej pohonných hmôt a tiež solárne panely môžu produkovať elektrickú energiu.
Ťahúňom a jedným z pilierov slovenskej ekonomiky je automobilový priemysel. S koncom výroby primárneho hliníka v žiarskej fabrike Slovalco je preto namieste pozrieť sa na to, či a akým spôsobom to môže ovplyvniť chod našich automobiliek. Závod totiž avizoval, že dodáva 50 percent všetkého hliníka spotrebovaného slovenským priemyslom, čím sa stal mimoriadne dôležitou súčasťou reťazca automobilového priemyslu na Slovensku.
Čítajte viac Ľudia tu robili celý život, hovorí riaditeľ Slovalca o konci. Slovenský hliník nahradí dovoz zo „špinavej“ Číny
Analytik Boris Tomčiak zo spoločnosti Finlord tvrdí, že výpadok slovenskej produkcie Slovalca je zatiaľ možné nahradiť z iných európskych hlinikární, keďže celkový dopyt je slabší. „Slovenské priemyselné spoločnosti budú odoberať viac hliníka zo západnej Európy, prípadne z Rumunska. Problém s nedostatkom hliníka v Európe by nastal pri prudkom oživení priemyslu,“ tvrdí pre Pravdu.
Hliník dodávajú aj ďalšie firmy
Hliník má v súčasnosti pri výrobe áut kľúčovú úlohu. Znižuje sa ním hmotnosť vozidla, čím sa znižuje aj jeho spotreba. Vďaka hliníkovým materiálom v karosérii dokáže vozidlo ušetriť na váhe aj desiatky kilogramov. Konkrétne bratislavský Volkswagen dokázal vďaka hliníku odľahčiť napríklad len samotnú karosériu modelu Audi Q7 o 71 kilogramov a celé vozidlo až o 325 kilogramov v porovnaní s predchádzajúcou generáciou. „Využitie hliníka vo výrobe so sebou zároveň prinieslo nové moderné technológie, ktoré dokážu spájať hliník a rôzne druhy ocele, čo nie je možné konvenčným zváraním,“ tvrdí pre Pravdu hovorkyňa Volkswagenu v Bratislave Lucia Kovarovič Makayová. V konečnom dôsledku sa tak zníži aj celková ekologická záťaž.
Automobilky nakupujú hliník už spracovaný do výrobkov a na ich výrobu sa v prevažnej miere využíva sekundárny kov, tvrdí generálny sekretár Ján Pribula zo Zväzu automobilového priemyslu.
Tu je dôležité vysvetliť rozdiel medzi primárnym a sekundárnym kovom. Primárny, teda čistý kov – hliník, sa vyrába z oxidu hlinitého elektrolýzou. Je to základný výrobný proces, na ktorom je založená výroba hliníka aj v Slovalcu. Práve výroba primárneho hliníka v žiarskej fabrike končí.
Sekundárny kov sú vlastne zliatiny hliníka, ktoré sú vyrábané prevažne pretavovaním hliníkového šrotu a upravované legúrami, teda prísadami, tak, aby mala finálna zliatina požadované zloženie a tým aj požadované vlastnosti.
Čítajte viac Diabolská jazda. Takto letia nahor ceny plynu, ropy, zlata, hliníka a pšenice (+ grafy)
Obchod neprebieha priamo medzi výrobnými závodmi, ale organizujú ho centrály. Napríklad v prípade bratislavskej automobilky je to koncern Volkswagen s centrálou v nemeckom Wolsfburgu. Z tohto pohľadu sa teda podľa Pribulu nedá očakávať priamy vplyv ukončenia výroby v hlinikárni Slovalco na automobilový priemysel na Slovensku.
„Pokiaľ sa naplnia vyhlásenia vedúcich predstaviteľov spoločnosti Slovalco o pokračovaní výroby kovu z recyklátov, v takom prípade dôjde k rozšíreniu výroby sekundárneho kovu,“ tvrdí sekretár pre Pravdu s tým, že by to mohlo pomôcť výrobným závodom, ktoré využívajú na výrobu sekundárne hliníkové zliatiny.
Ako ďalej vysvetľuje, tak na Slovensku máme viacero takýchto výrobcov a dodávateľov pre automobilový priemysel, pričom mnohí z nich sú aj v Žiari nad Hronom. Napríklad firma Nemak, kde vyrábajú hliníkové odliatky, a spoločnosť Fagor, ktorá dodáva komponenty motorov a prevodoviek pre automobily a úžitkové a priemyselné vozidlá. Obe sú tak súčasťou automobilového priemyslu.
Čítajte viac Analytik NBS: Náš model lacnej pracovnej sily sa skončil, musíme konkurovať aj kvalitou
Bratislavská automobilka Volkswagen potvrdila, že nákup výrobného materiálu prebieha v koncerne centrálne. Detaily o dodávateľských vzťahoch však nechcela špecifikovať. Hliníkové plechy bratislavský závod získava pre karosériu od zahraničných zmluvných dodávateľov. Spolu s ním vytvorili projekt na recykláciu hliníkového odpadu z lisovne, ktorý sa znovu spracuje, a tak sa môže opätovne vrátiť do výrobného procesu v pôvodnej kvalite. „Používanie sekundárneho hliníka ušetrí až 95 percent energie v porovnaní s primárnym hliníkom,“ opisuje kolobeh hliníka v závode Lucia Kovarovič Makayová.
Žilinská automobilka Kia Slovakia podľa slov jej hovorcu Tomáša Potočeka nenakupuje hliníkové produkty zo Slovalca. Nitrianska automobilka Jaguar Land Rover má širokú sieť dodávateľov, vďaka čomu je flexibilná, povedala manažérka pre firemné záležitosti závodu v Nitre Miroslava Remenárová. Detailné informácie ohľadom slovenského výrobcu nám automobilka neposkytla. Trnavská automobilka Stellantis sa do uzávierky nevyjadrila.
Budeme odkázaní na dovoz?
Agentúra Bloomberg pred mesiacom upozornila, že Európa stratila za posledný rok približne polovicu svojej kapacity na tavenie zinku a hliníka a ďalší prudký nárast cien energie by mohol cez zimu ukončiť prevádzku viacerých závodov. Pred takouto situáciou varovali najväčší producenti v regióne. Zima ešte nestihla zaklopať na dvere a jediná slovenská hlinikáreň už ohlásila koniec výroby.
Čítajte viac 3 400 eur na tepelné čerpadlo. Ľudí štátne dotácie lákajú, na čo ich všetko môžete získať?
Do konca septembra sa už v žiarskej fabrike nebude vyrábať primárny hliník. Na trhu tak bude ročne o 175-tisíc ton kovu menej. V prevádzke ostane len recyklačné centrum s ročnou kapacitou 75-tisíc ton, ktoré spoločnosť uviedla do prevádzky v júni. Slovenská hlinikáreň nie je jedinou obeťou enormného rastu cien energií. Od 1. septembra končí s výrobou aj jedna z najväčších európskych zinkovní, závod v holandskom meste Budel.
Hutníci sú energetickou krízou zasiahnutí obzvlášť tvrdo, pretože ide o energeticky vysoko náročný spôsob výroby. Len na ilustráciu, ak by bol priemysel hliníka s objemom 65 miliónov ton ročne krajinou, bol by piatym najväčším spotrebiteľom energie na svete.
Európske hlinikárne počas energetickej krízy už výrazne znížili produkciu. V júni bol medziročný prepad výroby hliníka v západnej a strednej Európe na úrovni 10 percent. Tomčiak však upozorňuje, že spotreba hliníka rastie, takže väčší dopyt sa doplňuje recykláciou a nárastom importu. Import hliníka do EÚ tak dlhodobo rastie. Najväčším producentom hliníka na svete je Čína. Keďže minulý rok EÚ zaviedla vysoké clo na dovoz z Číny, tak sa to odzrkadlí na spomalení tempa rastu dovozu.
Čítajte viac Satelitné snímky ukazujú šľahajúce plamene. Rusi spaľujú obrovské objemy plynu, nevedia ho predať?
Odkedy však európski producenti od začiatku roka začali znižovať výrobu, dovoz hliníka do EÚ vzrástol. Výrazne „špinavšia výroba“ hliníka v zahraničí znamenala, že sa zvýšila uhlíková stopa európskych spotrebiteľov až o 12 miliónov ton ročne. Aby sme tieto čísla dali do kontextu, tak spracovateľský priemysel vypustil v roku 2020 až 740 miliónov ton eCO2 (ekvivalentu oxidu uhličitého), čo bolo 21 percent z celkových emisií skleníkových plynov.
Priemerná uhlíková stopa obyvateľa Slovenska je podľa údajov Inštitútu environmentálnej politiky na úrovni necelých 5 900 kilogramov eCO2. Na druhej strane priemerný obyvateľ EÚ ročne vyprodukuje zhruba o 2 700 kilogramov emisií viac.
Éra fosílnych palív je na konci a treba sa zameriavať na čistejšie formy energie. A práve hliník zohráva jednu z hlavných úloh pri transformácií energetiky.