Priemysel nešetrí, vypína
Aj analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX je presvedčený, že šetrenie by malo byť celoplošné. „Už teraz sa snažia šetriť podnikatelia a firmy, ktorí nechávali nákup plynu na tento rok na poslednú chvíľu a kúpili ho nakoniec za extrémne vysoké ceny. Je to celkom prirodzené správanie. Keď je niečo drahé, snažím sa obmedziť spotrebu alebo nájsť náhradu,” hovorí.
Potvrdzujú to aj samotné podniky. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že vedia ušetriť 10-percentné maximum. „To by bolo možné dosiahnuť zavedením organizačno-technických, logistických opatrení s nízkymi investičnými nákladmi, ale aj čiastočným obmedzením priemyselnej výroby,” hovorí tajomník RÚZ Martin Hošták.
Krízový plán EÚ v skratke
- Nové nariadenie prináša záväzok pre štáty spraviť dobrovoľné úspory na úrovni 15¤%. Zároveň vytvára mechanizmus, keď sa takéto dobrovoľné úspory stávajú povinnými.
- K povinným škrtom dôjde vtedy, keď sa vyhlási pohotovosť na úrovni EÚ na základe návrhu Európskej komisie, ktorá ho pripraví vtedy, ak:
- Päť členských štátov vyhlási stav pohotovosti,
- alebo ak je vysoké riziko prerušenia dodávok,
- alebo ak je vysoké riziko výrazného nárastu spotreby (napríklad tuhá zima).
- Členské štáty majú následne povinnosť dosiahnuť spotrebu o 15¤% nižšiu ako bola spotreba za dané referenčné obdobie. Táto spotreba je určená ako priemer spotreby za obdobie august 2016 až marec 2021, pričom pre členské štáty, ktorých spotreba vzrástla v dôsledku zotavenia hospodárstva po pandémii a v období august 2021 až marec 2022 je táto spotreba väčšia o aspoň 8¤%, je využitá spotreba august 2021 až marec 2022. To je aj príklad Slovenska.
- Nástroje na znižovanie úspor a výnimky sú aplikovateľné pre všetky členské štáty, pokiaľ spĺňajú v nich nastavené podmienky.
Zdroj: MH SR
„Mnohí naši členovia už dnes spotrebujú menej plynu, než je ich priemer z ostatných piatich rokov. Šetriť by sme mali rozumne a na tých miestach, kde nás to bude bolieť čo najmenej. Štát by mal rozlišovať, ktoré podniky plyn využívajú ako vstupnú surovinu a ktoré len na vykurovanie priestorov, ako je automobilový či elektrotechnický priemysel. Úspory vykonané touto majoritnou skupinou podnikov by mohli vykompenzovať nezníženú spotrebu vysoko energeticky náročných firiem,” hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Čítajte viac Najlacnejšie kúrenie zdraželo o 100 percent. Sklady sú prázdne, zásoby nemáme, hlásia lesníci
Varovania pridávajú aj ďalší. „Ak príde k direktívnemu obmedzovaniu dodávok plynu, efektivita výroby sa dramaticky zníži a podniky budú nútené obmedziť výrobu. Hromadné prepúšťanie a znižovanie stavu zamestnancov bude už len logickým vyústením procesu. Povinnosťou našej vlády je v tejto situácii v prvom rade zabezpečiť dostatok plynu z akéhokoľvek zdroja za čo najvýhodnejšie ceny,” uviedla Miriam Filová za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení.
Najväčší spotrebiteľ plynu na Slovensku Duslo Šaľa, s podielom 10 až 11 percent, tvrdí, že ak nebude dostatok zemného plynu v reálnom čase a cene, nezostane nič iné, ako závod odstaviť. „Myslíte, že firmy čakajú, až im nejaký politik nariadi, že majú šetriť? Pri takýchto vysokých cenách všetkého v celom dodávateľskom reťazci? Aké úsporné opatrenia máme zaviesť dva mesiace do začatia vykurovacej sezóny, keď na trhu nie je v podstate nič – nie sú izolačné materiály, nie sú fotovoltické panely a meniče, nie sú ľudia a nič v podstate nefunguje?” sťažuje sa Petr Bláha podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dusla.
Ku krajnému riešeniu už pristúpila žiarska hlinikáreň Slovalco. Spoločnosť ohlásila prepustenie 300 zamestnancov, z celkového počtu 450, s tým, že ich môže byť aj viac. Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka.