Podľa prieskumu SHMÚ až 90 % domácností, ktoré kúria tuhým palivom, spaľuje drevo. Lenže skoro až polovica z nich (49 %) drevo nesprávne skladuje a nesuší pred použitím. Viac ako polovica (56 %) dotknutých domácností tiež vykuruje zastaraným zariadením (klasické kotly, kachle, pece, kozuby), ktoré spôsobuje nedokonalé horenie, a tým produkuje vysoké percento znečisťujúcich a zdravie poškodzujúcich látok a prispieva tak k tvorbe smogu najmä v zime.
Častokrát dochádza aj k spaľovaniu odpadu. „Zákaz spaľovať komunálny odpad vo vykurovacích zariadeniach v domácnostiach je ustanovený zákonom a jeho porušenie je klasifikované ako priestupok riešený v kompetencii obce. Situácie, v ktorých spaľovaním nekvalitného paliva alebo odpadu občan obťažuje okolie, však nemajú jednoduché riešenie, nielen z právneho hľadiska, ale najmä zo strany susedských a vzájomných vzťahov v obci,” hovorí Zuzana Kocunová, riaditeľka odboru ochrany ovzdušia na ministerstve životného prostredia.
Problémom je aj fakt, že v súčasnom zákone o ovzduší absentuje inštitút priestupkov, tzn. primeraný nástroj na sankcionovanie prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia, ak ide o fyzické osoby nepodnikateľov. Takisto nie je dostatočne riešené právo vstupu do obydlí fyzických osôb kontrolnými orgánmi ochrany ovzdušia, ktorými sú obec a inšpekcia životného prostredia.
Na Slovensku zhoršenie kvality ovzdušia dosiahlo takú mieru, že na začiatku tohto roku Európska komisia rozhodla o tom, že Súdnemu dvoru EÚ postúpi prípad Slovenska v súvislosti so zlou kvalitou ovzdušia v dôsledku vysokej úrovne prachových častíc PM10. NA verdikt sa ešte stále čaká. „Minulý rok sme publikovali štúdiu v spolupráci so Svetovou bankou. Bilancovala vplyv znečistenia ovzdušia na verejné zdravie, pričom zo záverov vyplynulo, že zníženie koncentrácie znečistenia ovzdušia na odporúčané úrovne by zabránilo približne 1 600 predčasným úmrtiam ročne,” vyčísľuje Juraj Dráb, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.
„Dlhodobo je najväčším príspevkom k znečisteniu ovzdušia práve vysoká koncentrácia jemného prachu. Najvýznamnejším zdrojom emisií drobných častíc je vykurovanie domácností tuhým palivom, vysoké koncentrácie môžu byť namerané pri frekventovaných cestných úsekoch a parkoviskách, lokálne sa môže prejaviť vplyv veľkých priemyselných zdrojov (konkrétne U.S. Steel Košice),” vysvetľuje Juraj Kubica, výskumný pracovník Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave.
Kúrenie bez úplnej tvorby emisií pritom nie je možné. Pri spaľovaní dreva vždy vznikajú znečisťujúce látky ako prachové častice či benzo(a)pyrén. V prípade použitia uhlia pri spaľovaní produkujeme oxid siričitý a toxické ťažké kovy ako arzén, kadmium, nikel, olovo a ortuť. Vďaka správnemu zaobchádzaniu s vykurovacím zariadením a hlavne používaniu správneho paliva ako je suché drevo, však môžeme podľa odborníkov toto zaťaženie výrazne znížiť.