Najhorší scenár by sa mohol stať realitou, ak bude budúca zima chladná a EÚ neprijme preventívne opatrenia týkajúce sa úspor energií, uvádza sa v návrhu nových predpovedí EK, ktorý mala k dispozícii agentúra Bloomberg.
EK očakáva, že v prípade priemernej zimy zastavenie ruského plynu zníži HDP o 0,6 % až 1 %.
Čítajte viac Plyn potrebujú dve pätiny slovenských firiem
Komisia chce takisto členským štátom predložiť odporúčania opatrení vrátane obmedzenia vykurovania a klimatizácie rovnako ako niektorých trhových opatrení, ktorých cieľom je príprava na potenciálne úplné zastavenie dodávok z Ruska. Ich realizácia by mala byť dobrovoľná, pričom vlády by mali v septembri predložiť hlásenia o konkrétnych krokoch. EK si chce tiež dať kompetenciu, aby mohla v prípade potreby vynucovať obmedzenie spotreby.
„Koordinovaná reakcia pred zimou a solidarita medzi členskými štátmi zníži negatívny vplyv prípadného veľkého výpadku na HDP a pracovné miesta,“ uviedla EK.
Rýchle prijatie opatrení na zníženie dopytu by v prípade priemernej zimy obmedzilo negatívny vplyv zastavenia ruských dodávok na HDP na 0,4 %.
Najväčšou výzvou pre EÚ je zabezpečenie dostatočných zásob plynu pred zimou, aby zvládla vrchol dopytu po kúrení a elektrine počas vykurovacej sezóny.
Podľa simulácie by zastavenie importu z Ruska od júla spôsobilo, že zásobníky plynu v EÚ budú na začiatku novembra naplnené na 65 % až 71 %, pričom cieľom je ich naplnenie na 80 %. Za predpokladu normálnych teplôt počas zimy a vysokého dovozu skvapalneného plynu by to znamenalo výpadok 30 miliárd kubických metrov plynu, takže by existovalo vysoké riziko, že v niektorých členských štátoch EÚ by zásobníky mohli byť prázdne v apríli 2023. A to by potom spôsobilo veľké problémy s ich plnením na ďalšiu sezónu. „Naplnenosť zásobníkov v októbri 2023 by bola len 41 %.“