Ako sa teda podľa vás bude trh vyvíjať?
Podľa mňa, do roku 2024 bude dostatočný časový priestor, aby sme sa pozreli na novú mapu pobrežia Európy, na prístavy. Takmer každá krajina tam bude mať svoj LNG terminál, do ktorého zainvestovali, nastavili infraštruktúru a budú prirodzene chcieť, aby sa využíval. A tak aj celková kapacita týchto prístavov bude napokon väčšia, ako bude potrebné. A Slovensko, ako vnútrozemská krajina, dostane ten luxus, že si bude môcť vyberať. Narastie konkurencia, čo zníži prepravnú cenu, na to čakáme. Preto sa nechceme teraz zaväzovať na 10 rokov, radšej si počkáme, kým bude situácia priaznivejšia.
Takže celá Európa sa de facto reorganizuje a transformuje tak, aby sme za dva roky vytrhli Rusku z rúk žolíka, to zlaté vajce – Gazprom, a zbavili sa závislosti na jeho plyne?
Trh má jedinú možnosť, musí sa s tým vysporiadať. Ešte 24. februára to vyzeralo katastrofálne, dnes sme omnoho ďalej. Osobne si myslím, že zima na prelome rokov 2023 a 2024 už absolútne nebude problém.
Ako sú na tom aktuálne slovenské zásoby plynu? Koľko je v zásobníkoch, ako dlho by to vydržalo?
Už dnes máme v zásobníkoch viac, ako by sme mali na zimu potrebovať, je tam dostatočná rezerva. Musíme sa však spoliehať na to, že európske štáty udržia hranice otvorené a ani v prípade krízy nezačnú blokovať vývoz plynu zo svojho územia.
V percentách je to koľko?
Nejde o percentá.
Nemáte radi, keď sa o zásobách plynu hovorí v percentách, však?
Všimli ste si (smiech). Ide o to, v akom kontexte to hovoríte, ja dlhodobo zdôrazňujem, že samotné percento nič nehovorí. Musí to byť relatívne k spotrebe krajiny. Poľsko má omnoho menšie zásobníky, takže aj keď ich má naplnené na 90 až 100 percent, nepokryje to celú ich ročnú spotrebu krajiny. Naopak Slovensko, má dnes v zásobníku už okolo 40 percent svojej ročnej spotreby. A je to viac ako v Rakúsku, Česku či Holandsku.
To hovoril v rozhovore nedávno aj riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič, že Slovensko má také kapacity zásobníkov, že by mohlo naskladnený plyn aj predávať do zahraničia a stále malo pre seba dostatok.
Áno, presne tak. Teraz plyn potrebujeme sami, tak to plníme pre nás, ale je aj taká možnosť.
Čítajte viac Slovensko našlo nové ložiská plynu. Koľko ho vieme vyťažiť a kde sa ukrýva?
Za akú cenu nakupujete aktuálne napr. plyn, ktorý Slovensko teraz odoberá od Ruska? Ako sa odlišuje tá cena od kontraktu s Nórskom, či ceny LNG? Slovnaft, či MOL boli kritizované za to, že nakupujú z Ruska lacnú ropu a zarábajú na vysokej marži. Deje sa to aj pri plyne?
Rusi, Gazprom, ale aj všetci iní dodávatelia predávajú plyn na trhu a za trhové ceny. Dôkazom sú ich príjmy, nemohli by tak rekordne zarábať, keby komoditu predávali lacnejšie. Takže ani my nenakupujeme od nich „pod cenou“. Môžete si to skontrolovať na štatistickom úrade a porovnať si to s trhmi. Takisto ani alternatívne zdroje nie sú lacnejšie. V dnešnej dobe nie je nič také, ako lacný plyn.
Je dnes, resp. od začiatku vojny, LNG cenovo výhodnejšie, ako predtým? Prečo sa pred vojnou dovážalo len tzv. „cez rúru“?
Do vojny boli v Európe postavené viaceré LNG kapacity, no až tak sa nevyužívali. Niektoré sa nevyužívajú ešte ani teraz. Ale iné sa naopak rozširujú. Chorvátsky terminál Omišalj už raz zvýšil kapacitu a navyšujú ju opäť, stačí tam dobudovať 4,5 kilometrové prepojenie, teda nové potrubie. Loď používaná ako terminál mala doteraz kapacitu 2,6 miliardy kubických metrov, zvýšili ju na 3, teraz ju zvyšujú na 3,5 miliardy kubíkov, ale reálna kapacita dokáže ísť až na 4,5 alebo 5 miliárd kubíkov plynu. Podobne aj ostatní prevádzkovatelia terminálov hľadajú rezervy. A mnohí z nich tie rezervy našli a pretavujú ich dnes, keď je vysoký dopyt po plyne, do obchodných vzťahov.
Je LNG výhodné aj pre Slovensko ako krajinu, ktorá nemá vlastný prístav? Nemusíme platiť veľa za tranzit?
Pri tomto tempe výstavby nových terminálov bude mať o dva roky SPP možnosť si vyberať. Pozícia vnútrozemskej krajiny pre Slovensko už nebude nevýhodou, ako tomu bolo doteraz, ale naopak, výhodou, budeme mať dostupné prístavy zo severu aj z juhu.
Odkiaľ pochádza 33 percent nových alternatívnych dodávok LNG, čo je asi 12 lodných tankerov, ktoré máme zazmluvnené?
To je ťažko posúdiť. Pre nás je prioritná informácia, kam ten plyn príde, a to je Slovensko. Jeho pôvod je menej podstatný, dnes je na trhu taká situácia, že ak by ste si chceli vyberať krajinu pôvodu plynu, prajem vám veľa šťastia. Teraz potrebujete plyn a tam, kde je, ho kupujete, či ide o Spojené štáty, Katar, Egypt. Aj cena je vždy rovnako trhová. Aj samotné LNG je cenovo konkurenčné potrubnému plynu. Väčšina z našich prvých dodávok pochádzala zo Spojených štátov amerických.
Čítajte viac Znížili sme závislosť na Rusku, tvrdí Sulík. SPP uzavrel nové zmluvy, plynu bude dosť do jari 2023
Je veľká bitka o LNG tankery v súčasnosti?
Áno, je. Ale my v SPP vieme v tomto rybníku korčuľovať tak, aby sme sa nepotopili.
Koľko stojí jedna loď plná skvapalneného plynu?
Záleží podľa trhovej ceny, môže to byť napríklad 30 alebo aj 80 miliónov eur.
Aj kvalita alebo zloženie plynu sú rovnaké? Ropa má rôzne typy, je ťažká alebo ľahká…
Je to prakticky to isté, dokonca aj Rusko už vyrába aj LNG, aby ho mohlo vyvážať aj na iné kontinenty ako do Európy. Pred začiatkom vojny kúpili LNG dva ruské tankery v Amsterdame a odplávali do enklávy Kaliningrad. Ten plyn, ktorý načerpali v Amsterdame, bol najmä americký.
Aký je pre Slovensko rozdiel, či dovezie LNG z Poľska, alebo z Chorvátska? Líšia sa napríklad tranzitné poplatky?
Vždy je tam cenový aspekt. Ale rovnako, ak nie ešte viac dôležitá, je disponibilita a dostupnosť danej trasy pre Slovensko, čiže kapacita a voľný priestor v tranzitnom potrubí, aby sa k nám plyn dostal. Samozrejme, na Slovensko vždy príde plyn odtiaľ, odkiaľ je najlacnejší. Ako som povedal, v prípade skvapalneného plynu LNG to boli hlavne Spojené štáty.
Píše sa aj o tom, ako si niekto objedná tanker s plynom a kým dorazí do prístavu, niekto iný ho preplatí a loď ešte na mori otočia a ide preč. To sa stáva?
To sa dialo skôr ešte pred krízou. Sú dva typy nákupov, prvý je ten, čo hovoríte, deje sa ešte na mori a potom už len zakotví. Druhý typ je vtedy, keď ten tanker ide natvrdo do dohodnutého prístavu. Tak to teraz robíme my, aj všetci ostatní nákupcovia.
A čo ten nový tanker, ktorý ste spomínali?
Reagovali sme ním na aktuálnu situáciu, objednali sme ho, keď sa začalo to 50-percentné krátenie ruských dodávok. Okamžite sme to riešili a zvýšili náš odber o celú loď navyše, pristavená bola v talianskom prístave. Kúpili sme ju takpovediac na kotve. Už bola pristavená, vyložená, ten plyn už máme a loď odplávala preč.
Z Bruselu ešte v zime prichádzali návrhy, aby sa zrealizovali spoločné nákupy plynu . Je to ešte aktuálne?
My už máme plyn nakúpený, takže neviem, ako by sme na takom pláne participovali. Zima je za dverami. A neviem si ani úplne predstaviť, aký by bol ten jednotný mechanizmus funkčný, pretože každá krajina v Európe má iné nároky na spotrebu plynu a vykurovanie, v Grécku je to iné, ako vo Švédsku. Keby sa potom vytvárala nákupná cena, jeden štát by bol na tom horšie, ako druhý.
V akom stave je plynové prepojenie s Poľskom? Buduje sa tam nový LNG terminál a fotky odtiaľ zdieľal nedávno aj premiér Heger. Je to pre nás zaujímavé potrubie?
Z hľadiska kapacity je tento plynovod absolútne adekvátny slovenským potrebám. Cez plynovod dokáže prísť toľko plynu, koľko spotrebuje celé Slovensko. Jeho ročná kapacita je rovnaká, ako ročný objem spotreby plynu na Slovensku. Druhá vec je, koľko plynu cez to potrubie pre nás reálne pôjde.
Koľko?
Świnoujście má vypredanú kapacitu. Ja sa do toho prístavu však viem dostať len vtedy, ak mi to poľská protistrana umožní. A ako som pred chvíľou povedal, Poľsko má veľmi nízke vlastné zásobníky, ktoré tú národnú ročnú spotrebu nepokryjú. To znamená, že Poliaci si budú riešiť vlastnú nadspotrebu v zime týmto svojim potrubím. Pre nás tam teda asi priveľa priestoru neostane. Zaujímavé to pre nás začne byť až vtedy okolo roku 2025, kedy ako som spomínal, bude dostavaný plávajúci terminál v Gdaňsku. V tom čase ich bude už veľa po celej Európe a my si budeme môcť vyberať a kombinovať.
Pre koho je ešte výhodný?
Okrem Poľska bude výhodný pre pobaltské krajiny a Fínsko.
Richard Prokypčák je podpredsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SPP od júna 2020. V SPP pôsobí od roku 2018, kedy vykonával funkciu riaditeľa divízie obchodu. V rokoch 2011 až 2016 vykonával postupne funkciu obchodného riaditeľa a generálneho riaditeľa a člena predstavenstva spoločnosti MET Slovakia. V rokoch 2016 až 2018 pôsobil vo funkcii finančného riaditeľa Translogistics.
Foto: Archív SPP