Miestni sa vzbúrili, ťažiari chcú viac plynu
Ak ťažiari zvýšia ťažbu na avizovaných 10 percent spotreby, dostanú sa na úroveň 500 miliónov kubických metrov. Ak má nové ložisko objem dve miliardy, tak 10 percent spotreby by vedeli zabezpečiť len na štyri roky. Šéf Nafty Martin Bartošovič v rozhovore pre denník Pravda povedal, že ak sa začne pracovať na nových ložiskách hneď, tak spotrebitelia by sa k slovenskému plynu dostali za dva roky. „Je potrebné navŕtať sondy, postaviť prípojky a napojiť do distribučnej siete,“ povedal s tým, že väčšinou ide doma vyťažený plyn priamo do spotreby v danej lokalite.
Pre ťažobné spoločnosti so zahraničnými vlastníkmi môže ísť v prípade ťažby plynu v okolí Trnavy o komerčne zaujímavý projekt, upozorňuje Daniška. Podľa neho držiteľom licencie pre prieskumné územie Trnava je z 50 percent spoločnosť Nafta, ktorá patrí do impéria EPH českého miliardára Daniela Křetínskeho, a 50 percent má Vermilion Slovakia Exploration, ktorá patrí do kanadskej skupiny Vermilion. „Zákonné poplatky súvisiace s ťažbou odvádzané štátu a obciam sú smiešne nízke a majiteľ pozemku nemá zákonný nárok na podiel zo zisku z ťažby. Obyvatelia lokality, v ktorej sa ťaží plyn, zaň zaplatia rovnakú cenu ako na ktoromkoľvek inom mieste na Slovensku,“ tvrdí pre Pravdu.
Ako ďalej dodáva, tak petície proti činnostiam súvisiacim s prieskumom a potenciálnou budúcou ťažbou zemného plynu v okolí obcí Žlkovce, Červeník a Malženice podpísalo viac ako 500 miestnych obyvateľov. „Máme za to, že ochrana životného prostredia a najmä podzemných vôd ako dlhodobo strategického zdroja ďaleko presahuje význam prípadnej krátkodobej ťažby malých ložísk zemného plynu,“ vysvetľuje. Aj Krajský súd v Trnave uznal námietky odporcov nových vrtov za opodstatnené. Dnes už právoplatnými rozsudkami zrušil rozhodnutia Okresných úradov Hlohovec a Trnava, ktoré umožňovali realizáciu vrtov Madunice 8 a Malženice 1 bez vykonania takzvanej veľkej EIA, čo je detailné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
Juraj Melichár zo slovenskej mimovládky Priatelia Zeme-CEPA poukazuje na to, že ďalšie investície do zemného plynu by síce fosílnej firme mohli v krátkodobom horizonte priniesť zisky, ale prispeli by ku klimatickej zmene a ďalším dosahom na miestnu prírodu v okolí Trnavy. Lepším spôsobom je podľa neho zamerať sa na energetickú efektívnosť, ktorú zvýšime napríklad obnovou budov. „Vieme ušetriť aj viac ako 60 % energie zateplením, výmenou okien a pod. V takýchto budovách nám potom vykurovanie tepelnými čerpadlami zabezpečí komfort dlhodobo s minimálnymi dosahmi na naše peňaženky a životné prostredie,“ vysvetľuje možnosti, ako sa zbaviť fosílnych palív.