Podľa údajov z roku 2020 je Slovensko obzvlášť závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn (85 % v porovnaní s priemerom EÚ 44 %) a ropu (100 % v porovnaní s priemerom EÚ 26 %). Závislosť čierneho uhlia od Ruska je však nižšia ako priemer EÚ (35 % v porovnaní s 54 %). Podiel zemného plynu v energetickom mixe je mierne nad priemerom EÚ (24,9 % v porovnaní s 24,4 % v EÚ), zatiaľ čo podiel ropy je nižší ( 21,9 % v porovnaní s 32,7 % v EÚ).
„Hlavné ciele by mali byť tri: zníženie spotreby, diverzifikácia dovážaných zdrojov a zvýšenie výroby zelenej energie,” priblížil Zdeněk Čech z tímu ekonomických analýz Zastúpenia EK na Slovensku. „Môže sa znížiť teplota v budovách, regulovať rýchlosť na cestách, prísnejšie kontrolovať spotrebiče, či znížiť DPH na zelené riešenia,” vymenoval Čech. Nadviazal tak aj na plán REpowerEU, ktorý v stredu 18. mája predstavila Komisia ako balík opatrení na oslobodenie členských štátov od závislosti na ruských energiách.
Foto: SITA, Brano Bibel
Jedným z návrhov, ktorý nová iniciatíva prináša, je napríklad aj iniciatíva pre solárne panely na strechách, ktorá chce, aby od roku 2026 boli verejné a komerčné budovy povinne stavané s nainštalovanými fotovoltickými panelmi na strechách. To má pomôcť zvýšiť podiel energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov v EÚ z aktuálneho cieľa 40 percent na 45 percent do roku 2030.
Slovensko by malo podľa Komisie výraznejšie posilniť rozvoj obnoviteľných zdrojov, modernizovať prenosové a distribučné siete, vytvoriť nové zásobníky energie a dokončiť regulačný rámec pre obnoviteľný vodík. Ďalší potenciál predstavujú domáce zdroje geotermálnej energie, výstavba biometánových staníc a riešení na báze obnoviteľného vodíka.
Na úspory energie, diverzifikáciu ich zdrojov či urýchlenie výstavby nových zdrojov zelenej energie bude do roku 2027 potrebných okolo 210 miliárd eur. Z nových zdrojov Komisie by mohlo Slovensko získať okolo 300 až 400 miliónov eur.
Kedy bude návrh REPowerEÚ schválený zatiaľ nie je jasné. Je totiž potrebné, aby sa k nemu vyjadrila ešte aj Rada EÚ a Európsky parlament. „Odhadujeme, že koncom leta by sme mohli mať toto rozhodnutie už prijaté, ale či sa tak stane sa teraz nedá potvrdiť," uzavrel Šucha.