Komisia totiž upozorňuje, že aktuálne je na Slovensku daňové zaťaženie práce v porovnaní s inými krajinami EÚ vysoké, hlavne pre osoby s nízkymi príjmami. Naopak, pridať by bolo dobré v environmentálnom zdanení a zdanení majetku. Argumentuje tým, že energetická náročnosť hospodárstva je výrazne nad priemerom EÚ, ale príjmy z environmentálnych daní boli v roku 2020 na úrovni 2,4 %, čo je blízko priemeru EÚ.
Ako príklad uvádza poplatky za odpad a znečisťovannie ovzdušia, pridať by sa malo aj v cestnej dani a poplatkoch za registráciu vozidiel, ktoré dnes len slabo odrážajú intenzitu emisií.
Foto: SITA, Brano Bibel
Podobne aj príjmy z daní z nehnuteľností boli v roku 2020 relatívne nízke (0,5 % HDP v porovnaní s 1,2 % priemerom EÚ). Problémom je fakt, že Slovensko v súčasnosti nemá dosť informácií, aby systém prispôsobil daň rýchlym zmenám trhovej hodnoty nehnuteľností. Podľa Komisie by takáto daň však mohla zmierniť aj súčasný rekordný rast cien a zhoršujúcu sa dostupnosť bývania.
Efektívnejší výber daní zas môže Slovensko dosiahnuť zavedením elektronickej fakturácie, predvyplnených daňových priznaní či väčšej digitalizácie.
Na zelenšiu energetiku prídu stovky miliónov
Šucha skonštatoval, že veľmi závažnou oblasťou sú oporúčania Komisie v oblasti energetiky, kde by Slovensko malo znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív. Od roku 2015 sa totiž pokrok Slovenska v znižovaní čistých emisií skleníkových plynov prakticky zastavil. Slovenská ekonomika má navyše vysokú energetickú náročnosť aj kvôli rozsiahlej závislosti priemyselného sektora na dovoze fosílnych palív.