Nastal by kolaps?
Bratislavská rafinéria Slovnaft zásobuje svojimi výrobkami nielen Slovensko, ale takmer dve tretiny svojej produkcie exportuje do krajín strednej Európy ako Poľsko, Česká republika a Rakúsko. To vyvoláva otázku, či by na Slovensku naozaj nastal kolaps, ak by došlo k okamžitému zastaveniu dovozu ruskej ropy.
Problém je, že doteraz rezort hospodárstva neukázal žiadnu analýzu, čo by okamžité embargo spravilo so Slovenskom a ziskami Slovnaftu. „Presne na túto otázku by som aj ja chcel počuť naozaj korektnú a odborne odôvodnenú odpoveď od ministerstva hospodárstva a vlády Slovenska,“ hovorí Hirman.
„Doteraz sme počúvali od politického vedenia rezortu hospodárstva a vedenia Slovnaftu rovnaké tvrdenia o tom, že v prípade zastavenia dodávok ropnej zmesi v Družbe by bol ochromený chod rafinérie, sú nutné veľké a dlhodobé investície na úpravu technológie na iné zmesi ropy a hrozil by kolaps trhu s pohonnými hmotami na Slovensku aj v regióne,“ tvrdí analytik.
Čítajte viac Gazprom rozposlal listy klientom: Ponúka návod, ako platiť v rubľoch a neporušiť sankcie
No do toho prišli vyjadrenia samotného šéfa MOL Zsolta Hernádiho, ktorý vyhlásil, že ak by sa Družba zastavila, tak zmena dodávok cez Adriu by reálne znamenala pokles výkonu Slovnaftu o 30 percent a rafinérie v maďarskom Százhalombate o 20 percent. „To je dosť, ale vôbec to nie je fatálne, pretože si Slovnaft nielen udrží prevádzku, ale dokonca aj exportnú schopnosť na vývoz pohonných hmôt mimo Slovenska,“ tvrdí Hirman.
„Keď si zoberieme súčasnú situáciu, keď je ruská ropa Urals priemerne o 35 percent lacnejšia ako ropa Brent vo veľkej miere používaná vo väčšine štátov Európskej únie, je jasné, že MOL má vysokú konkurenčnú výhodu, to znamená aj priestor na vysoké marže,“ komentuje súčasnú situáciu Andrej Lednár zo spoločnosti Prvá energetická.
Slovnaft tiež argumentuje, že na jeho trhový výpadok by sa sústredili Poliaci, ktorí by sa snažili trh čo najviac obsadiť. „Je pravda, že Slovnaft by po zastavení dodávok ruskej ropy musel veľmi rýchlo zatvoriť svoje prevádzky. Všetko by sme museli dovážať zo zahraničia. Hlavne poľský PKN Orlen by obsadil slovenský trh. Slovnaft by mal potom problém získať ho späť,“ hovorí energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.
No podľa neho by to bola chyba rafinérie. „Môže si však za to sám. Podľa portálu Finstat generoval od roku 2015 veľký zisk. Prečo ho nepoužil na technické úpravy, ktoré by mu umožnili spracovávať aj iné druhy ropy, tak ako to robili iné rafinérie v Európe? Zrejme mal podobný názor na vec ako Nemci, keď plánovali a pretláčali výstavbu Nord Stream 2,“ myslí si Pišta.
Hirman opäť pripomína vyjadrenie Hernádiho, podľa ktorého MOL bežne investuje 1,4 miliardy amerických dolárov a že samotné investície do úprav technológie na lepšie prepracovanie iných ťažkých zmesí, čo by nahradili zmes Repco v Družbe, by boli približne 500 miliónov eur.