Na rokovaní boli prítomní aj štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS), generálny riaditeľ eustreamu Rastislav Ňukovič, riaditeľ divízie podzemných zásobníkov zemného plynu Nafty Ladislav Goryl, aj predseda predstavenstva SPP Milan Urban. „Rusko vyhlásilo Slovensko za nepriateľskú krajinu. Je ohrozená energetická bezpečnosť, dodávky strategických surovín a životná úroveň obyvateľov,” otváral stretnutie predseda výboru Peter Kremský (OĽaNO), ktorý ho zvolal. Ak totiž nestihneme ďalšiu splátku za plyn 20. mája, aj Slovensku hrozí odpojenie.
„Dostali sme len čiastočné odpovede. Mnohé detaily sú totiž predmetom obchodného tajomstva. Najdôležitejší je ale podľa mňa akčný plán, ako sa zbaviť závislosti od Ruska, ktorý dodnes nemáme,” vyhlásil po rokovaní Kremský.
Čítajte viac Putin vydiera plynom. Sulík o účte v rubľoch mlčí, tvrdí, že paliva máme dosť
Upozornil, že chýba konkrétny dokument alebo návod s číslami a termínmi, krokmi či určenou zodpovednosťou. Súčasťou tohto plánu majú byť aj opatrenia, ako je výstavba obnoviteľných zdrojov, využitie geotermálnej energie, zníženie spotreby či možnosť vyššej vlastnej ťažby zemného plynu na Slovensku.
Vláda má tajný plán
Ministri schválili na rokovaní vlády ešte 6. apríla dokument s názvom Krízový plán v súvislosti s hrozbou výpadku dodávok energií. Obsah dokumentu však okrem nich dodnes nikto nevidel. „Ani ku mne sa nedostal a rád by som vedel, čo v ňom je, ako poslanci máme previerku v stupni dôverné, nemal by to byť problém, aby sme boli oboznámení,” žiadal Kremský.
„Je to sumár opatrení, ktoré boli vykonané v súvislosti s krízou a takých, ktoré je možné uskutočniť z krátkodobého hľadiska,” opísal ho Galek tesne predtým, ako výbor prešiel do uzavretej diskusie. „Ide o čiastkové výsledky, ktoré nám dodávajú jednotliví aktéri trhu. Sprístupniť ho sú aktuálne ochotní len v papierovej podobe, uložený je v trezore na úrade vlády a na nahliadnutie v prísnom režime.
Čítajte viac Analytik Pišta: Ak SPP nezaplatí v rubľoch, Gazprom zrejme zavrie kohútiky
Jediný ďalší dokument, ktorý sa problematikou energetickej bezpečnosti totiž aktuálne zaoberá, je Národný energetický a klimatický plán, ktorý bol však schválený ešte v roku 2019. Nepočítal tak ani s pandémiou, ani s krízou, ani s vojnou. Ten sa podľa záverov výboru prepracúva, čaká sa však na “doriešenie” národných cieľov zmien v oblasti klímy a energetiky v rámci európskeho klimatického balíka Fit for 55. Plán schvaľovania je aktuálne stanovený na máj 2023.
Zástupca hospodárskeho výboru bude tiež prizvaný do krízového štábu rezortu hospodárstva, ktorý bol vytvorený minulý týždeň a zúčastnili sa ho aj zástupcovia ministerstva zahraničných vecí či Úradu vlády. Podľa Galeka sa štáb stretáva na týždennej báze.