„Dostatok energie je nevyhnutným predpokladom chodu spoločnosti. Bez energie nefunguje nič, ani priemysel, ani domácnosti. Bez nej skolabuje naša spoločnosť,“ povedal Hirman.
Požiadavka ruského prezidenta platiť za plyn v rubľoch je iba ďalší krok k príprave totálneho uzavretia dodávok, myslí si odborník.
Štát preto hľadá nových dodávateľov a pripravuje krízové scenáre. Hlavným vyjednávačom v hľadaní alternatívnych dodávok plynu je Slovenský plynárenský priemysel (SPP). „Robíme všetko preto, aby sme boli pripravení. Máme presné scenáre, čo budeme robiť, ak Rusko plyn zastaví,“ vyhlásil generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.
Čítajte viac Sulík o ruskom plyne: Keď je tu podmienka platiť v rubľoch, tak plaťme
Už teraz dodávatelia podľa neho natláčajú plyn do zásobníkov. Ich aktuálna naplnenosť je zhruba na 24 percent. SPP ako štátny podnik je najväčším dodávateľom plynu pre domácnosti a priemysel. „Na každý mesiac máme riešenie. Nehovorím, že to budú bezbolestné riešenia. Bude sa treba rýchlo vysporiadať s mimoriadnou situáciou, ale na konci nám naše modely dávajú aj trošku optimizmu v celom nešťastnom príbehu,“ ubezpečuje verejnosť Prokypčák.
Do leta by malo byť podľa neho plynu dosť. O tom, čo bude na jeseň a v zime, aktuálne SPP rokuje aj s inými dodávateľmi. No pre prísne tajné obchodné tajomstvo nechce Prokypčák hovoriť, s kým a na akých náhradných dodávkach pracuje. „Dohadujeme ďalšie lode so skvapalnením plynom, ak by prišlo k odstávkam do letného obdobia,“ tvrdí Prokypčák. Jeden plný tanker skvapalneného plynu stačí na pokrytie slovenskej spotreby v lete na celý mesiac. V zime postačuje tento objem zhruba na týždeň, maximálne na dva.
Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že robí všetko preto, aby zabezpečilo krízové scenáre pre výpadky plynu z Ruska. Má na to vypracovaný aj preventívny akčný plán a núdzový plán. V rámci neho by štát priškrtil dodávky plynu pre veľké priemyselné podniky, ako sú napríklad paroplynová elektráreň v Malženiciach, Duslo Šaľa a Slovnaft. Iba šalianska fabrika spotrebuje asi desať percent celkovej spotreby plynu na Slovensku. Takto by sa mali zabezpečiť dodávky pre najzraniteľnejšie domácnosti.
Denník Pravda pripravil prehľad otázok a odpovedí týkajúcich sa aktuálnej situácie s plynom.
Aké sú alternatívne trasy na dovoz plynu?
Existujú dve cesty, odkiaľ by mohol pritiecť iný plyn ako z Ruska – jedna z juhu a druhá zo severu. Tankery od alternatívnych dodávateľov môžu priplávať do Chorvátska a cez plynový terminál Omišalj na ostrove Krk by plyn prúdil na sever až na Slovensko.
Čítajte viac Riaditeľ SPP: Vieme, komu máme zavolať. Jeden LNG tanker sme už zabezpečili, ďalšie riešime
Rezort pod vedením Richarda Sulíka (SaS) tvrdí, že po plynovej kríze z roku 2009 vieme doviezť plyn z ktoréhokoľvek smeru. Do konca júna tohto roka by malo byť hotové aj plynové prepojenie Slovenska a Poľska. „To umožní dodávky plynu z Nórska a cez terminály v Poľsku aj dodávky LNG plynu z celého sveta,“ tvrdí Katarína Matejková, hovorkyňa ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva dodáva, že Európa by sa vedela odpojiť od ruských dodávok energií najskôr za rok, a to za predpokladu, že by sa znížila spotreba plynu o 15 percent a naplno sa využili všetky kapacity na skvapalnený plyn.
Podľa poradcu Prezídia Slovenského plynárenského a naftového zväzu Jána Klepáča sú pre Slovensko dostupné aj náhradné trasy na dovoz zemného plynu z Ázie či z Afriky. „Máme tu predovšetkým južný koridor, ktorý si kladie za cieľ dostať kaspický plyn do Európy. Dnes ide hlavne o azerbajdžanský plyn z ložiska Shah Deniz, prípadne turecké zásoby v Čiernom mori alebo by sme mohli vziať do úvahy aj Eastmed, egyptsko-izraelský projekt v Stredozemnom mori. To všetko by sa dalo napojiť na južnú prepravnú trasu,” povedal pre Pravdu Klepáč.
V minulosti sa pri tejto trase podľa neho uvažovalo aj o iránskom plyne, keďže Irán má obrovské ložiská. Prepojenie s Európou však narazilo na politické dôvody. Ako ďalšiu možnosť spomenul Turkménsko, ktoré má tiež bohaté podzemné zásoby, tie však treba prepraviť cez Kaspické more do Azerbajdžanu.
Čítajte viac Poradca plynárov: V hre je oživenie Eastringu. Papiere čakajú u úradníkov v Bruseli
Zrýchliť dostupnosť plynu z týchto zdrojov môže aj oživenie projektu Eastring, do ktorého bol zapojený slovenský Eustream. Plynovod mal viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu. Eustream ho predstavil po prvý raz v roku 2014, prvá časť plynovodu mala byť pôvodne spustená v roku 2018. Potom ale narazil na Green Deal a prišiel o finančnú podporu z Európskej únie. „Dokumenty sú pripravené. Čaká sa len na to, kedy sa v nich bruselskí úradníci zorientujú. Som ohľadom projektu optimistický,” dodal pre Pravdu Klepáč.
Odstrihnúť sa čo najskôr alebo postupne?
Debata sa vedie aj o tom, ako rýchlo sa zbaviť ruského plynu a ropy. Nový impulz dostala aj po informáciách o masakre civilistov v ukrajinskom meste Buča. Po okamžitom odpojení volá premiér Eduard Heger (OĽaNO) či napríklad prezidentka Zuzana Čaputová. Jeden z najhorlivejších zástancov odstrihnutia sa od zdrojov energie z Ruska je aj bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Šéf Kremľa Vladimir Putin sa nedá odstaviť od moci bez odstrihnutia sa od dovozu palív, vyhlásil Mikloš na pondelkovej konferencii Energeticky nezávislé Slovensko. Ak čo najskôr neporazíme Putina, aj tým, že zastavíme dodávky plynu a ropy, tak ekonomické náklady v dlhodobom horizonte budú podľa Mikloša vyššie ako tie krátkodobé, vyplývajúce z okamžitého zastavenia dovozu ruských energií.
„Musíme to zároveň urobiť čo najrýchlejšie, čo ale neznamená, že to musíme urobiť bez prípravy a zajtra. Tiež to neznamená, že to bude bezbolestné. Určite náklady by boli aj na našej strane, ale boli by rádovo menšie ako náklady pre Rusko,“ povedal v nedávnom rozhovor pre Pravdu Mikloš.
Čítajte viac Mikloš: Fico je užitočný idiot Kremľa a vlastizradca. Ukrajine treba pomôcť, ako sa dá
Naopak, proti rýchlemu ukončeniu dodávok plynu a ropy z Ruska je minister hospodárstva Richard Sulík, priemyselné podniky či zamestnávateľské zväzy. Argumentujú, že okamžité odstrihnutie sa by spôsobilo kolaps ekonomiky. „Plyn potrebujeme. Len tak bude fungovať ekonomika. Ak bude fungovať ekonomika, vláda bude mať financie. Ak bude fungovať ekonomika, tak prežijeme. Môžeme sa hrať na silných, ale nie sme. Nevieme Ukrajincom pomôcť tým, že si zničíme naše hospodárstvo, ak sa nedostaneme k energetickým surovinám,“ zdôrazňuje predseda Klubu 500 Vladimír Soták.
Ani Ivan Mikloš, ani poslanci OĽaNO, ktorí kritizujú Richarda Sulíka, nezodpovedajú za ekonomiku tejto krajiny, dodáva Soták.
Bude sa platiť v rubľoch?
V nedeľu Sulík vyvolal prudké reakcie vyhlásením, že ak by bolo treba, za plyn budeme platiť aj v rubľoch. „Keď je tu podmienka platiť v rubľoch, tak plaťme v rubľoch,“ povedal v relácii RTVS O 5 minút 12. Jeho výrok okamžite vyvolal vlnu kritiky. Napomínal ho premiér Eduard Heger (OĽaNO), ministerka Veronika Remišová (Za ľudí) a ďalší. Mikloš, s ktorým kedysi spolupracoval na ministerstve financií a spoločne zaviedli rovnú daň, ho dokonca nazval užitočným idiotom Kremľa.
„Prvú časť vety médiá odignorovali, rád by som ju teda zdôraznil a zároveň vysvetlil, čo znamená slovo ,nevyhnutné'. Slovensko postupuje spoločne s ostatnými krajinami EÚ napriek tomu, že sme jednou z krajín najviac závislých od ruského plynu,” bránil sa následne Sulík.
Čítajte viac Matovič: Sulík má obiehať krajiny a vybavovať plyn, DPH neznížime, ale prídeme s novou pomocou
Jeho slová uvádzal do kontextu v pondelok aj štátny tajomník rezortu Karol Galek (SaS). „Zo Slovenska individuálne platby v rubľoch posielať nebudeme. Podľa mňa k platbe v rubľoch nedôjde nikdy. Trváme na spoločnom postupe únie,” vysvetlil tajomník. Dekrét, ktorým ruský prezident platbu v rubľoch nariaďuje, medzitým podľa Galeka skúma Európska komisia, pretože je podozrenie, že je v rozpore so sankciami a samotné podmienky takých platieb sú prakticky nesplniteľné.
Galek zároveň pripomenul, že všetky aktuálne faktúry pre Gazprom má Slovensko vystavené v eurách. Najbližšia platba za dodávky krajinu čaká až v druhej polovici mája.
Pomôžu spoločné nákupy plynu?
V rámci spoločného postupu Európska komisia prišla aj s opatrením, aby štáty do 1. novembra 2022 zabezpečili minimálnu povinnú úroveň skladovania plynu na 80 % kapacity ich zásobníkov. Limit sa v nasledujúcich rokoch zvýši na 90 %.
Pomôcť má aj spoločný centralizovaný nákup zemného plynu na úrovni EÚ. „Spoločný nákup nám pomôže čeliť bezpečnostným hrozbám. Únia je úplne iná váha, ako keď to nakupujú jednotliví obchodníci z nášho regiónu, ktorí sú limitovaní svojou veľkosťou a dosahom na trhu,” myslí si Hirman. V prípade nariadenej 80-percentnej kapacity zásobníkov je však skeptický. Opatrenie by upravil tak, ako sú definované povinné komerčné zásoby ropy a ropných produktov, ktoré majú zavedené štáty od vojny v Perzskom zálive.
Podľa Prokypčáka je kľúčovou otázkou nadchádzajúce leto. „Ak sa niečo stane, bude to v lete. Záväzkami na naplnenie zásobníkov na 90 percent však Rusko ešte viac vyprovokujeme. Stále sa operuje s percentami a nám sa to nepáči, v ľuďoch to vytvára zbytočne negatívne videnie situácie,” upozornil Prokypčák. Vysvetľuje to tým, že stopercentná kapacita zásob pre Slovensko je iná ako pre Španielsko či pre Nemecko, preto ak sa hovorí o limitoch, preferoval by absolútne čísla v kubíkoch.