Aké je podľa Vás momentálne najvhodnejšie riešenie na zabezpečenie energetickej bezpečnosti Slovenska?
V prvom rade vrátiť sa k problémom energetickej bezpečnosti ako takej. Tento problém sme v otázke zemného plynu zatlačili do úzadia hlavne našimi environmentálnymi snahami a záväzkami. A pritom dnes, keď ide doslova o prežitie slovenského priemyslu, hospodárstva, ako aj obyvateľstva, musíme k tomuto celému pristúpiť pragmaticky. Na konferencii SPNZ sme sa stretli, aby sme zanalyzovali a vyhodnotili možnosti, ktoré Slovensko má. Nie je to riešiteľné v horizonte niekoľkých dní, no každopádne sú východiská, ktoré by mohli Slovensku pomôcť.
Najviac sa hovorí o tom, že potrebujeme hlavne znížiť dovoz z Ruska, pripraviť sa na možné odstávky. Aké máme možnosti?
Slovensko môže okamžite kontaktovať napríklad južného suseda, Maďarsko. Európska únia musí tiež vyriešiť politicky dovoz LNG v spoľahlivých termínoch a primeraných cenách, tá dohoda je medzi Bidenom a von der Leyenovou. A vstúpiť do nových kontraktov LNG. Aj v tomto nám je dnes zemný plyn naporúdzi, keďže nie všetky LNG terminály skutočne vyložia plyn a ten príde na Slovensko. Často sa používa swapová operácia, kedy napríklad Chorvátsko si spotrebuje LNG plyn, ale ten, ktorý malo Chorvátsko dostať z Ruska, príde na Slovensko. Ak ale z tejto hry Rusko vypadne, potom budeme jedine odkázaní na tie terminály a to natvrdo. To bude na kontraktoch, schopnostiach a šikovnosti obchodníkov.
Aké iné trasy dovozu zemného plynu okrem Ruska má Európa, alebo Slovensko k dispozícii?
Máme tu predovšetkým južný koridor, ktorý si kladie za cieľ dostať kaspický plyn do Európy. Dnes ide len o azerbajdžanský plyn z ložiska Shah Deniz. V minulosti sa uvažovalo aj o iránskom plyne, keďže Irán má obrovské ložiská, lenže tam narážame na politické problémy. Ďalšou možnosťou je Turkmenistan, no tam narážame na priame prepojenie Turkmenistanu cez Kaspické more do Azerbajdžanu. Keby sa dnes tento plynovod mal využívať aj pre Slovensko, je v hre azerbajdžanský plyn, prípadne turecké zásoby v Čiernom mori, alebo by sme mohli vziať do úvahy aj Eastmed, egyptsko-izraelský projekt v Stredozemnom mori. To všetko by sa dalo napojiť na južnú prepravnú trasu.
Slovensko, respektíve Európa, má k dispozícii viaceré alternatívy k dovozu zemného plynu z Ruska.
Koľko plynu by sme takto mohli získať?
Nesmieme zabudnúť, že ak na začiatku potrubia vstupuje 30 miliárd kubíkov, na Slovensko sa dostane možno 5, lebo každá krajina, cez ktorú pôjde, si svoje odleje, v tomto ťaháme ako vnútrozemský štát za kratší koniec.
V akom časovom horizonte by bol takýto plyn pre nás dostupný?
Zásoby tu sú. Ale reálne by sme cez tieto cesty dokázali k nám dostať plyn v horizonte niekoľkých rokov.
Pred pandémiou boli ešte veľké plány na plynovod Eastring, ktorý mal viesť z Veľkých Kapušian až na bulharsko-tureckú hranicu. Eustream ho predstavil po prvýkrát v roku 2014, prvá časť plynovodu mala byť pôvodne spustená v roku 2018, neskôr bola naplánovaná na rok 2021. Potom okolo neho ostalo ticho. Je v hre jeho oživenie?
Áno, ako inak by sme sa k plynu z tej oblasti dostali? Pred troma rokmi maďarská spoločnosť pre Eustream robila štúdiu uskutočniteľnosti a sám som bol vtedy prekvapený, ako dobre vychádzala ekonomika celého projektu. Potom sme ale narazili na problém bezpečnosti dodávok verzus envirociele Green Dealu. Od tohto projektu sa následne odišlo, pretože priatelia zelenej politiky sa rozhodli, že do fosílnych palív sa nesmie investovať už ani cent.
Môže zmenu názoru na plyn, aj na úrovni Európskej komisie, podľa Vás priniesť aktuálna situácia?
Nemôžem hovoriť za európske inštitúcie. No dokumenty sú pripravené, majú ich na stole. Čaká sa len na to, kedy sa v nich bruselskí úradníci zorientujú. Samozrejme, ja sa nerád vyhováram len na nich. My musíme byť schopní presadiť naše riešenia a náš pohľad na vec. Preto som ohľadom projektu optimistický. Je to ale rovnica s mnohými neznámymi.