Reagoval tak na ultimátum ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý požaduje od 1. apríla platby za dodávky plynu v rubľoch. Kto nezaplatí v ruskej mene, tomu majú byť kontrakty zastavené.
Toto rozhodnutie ešte viac vyľakalo európske štáty. Niektorí lídri západných krajín sa okamžite proti tomuto kroku ohradili a považujú to za vydieranie.
Slovensko patrí medzi európske krajiny, ktoré sú najviac závislé od dodávok z Ruska. Až 85 percent plynu a až 100 percent ropy k nám prúdi práve z tejto krajiny. Opozícia kritizuje vládu za to, že ľahkovážne vyhlasuje odpojenie sa od fosílnych palív z Východu. „Situácia je extrémne vážna,“ vyhlásil predseda Hlasu Peter Pellegrini v rovnakej diskusii na RTVS.
Čítajte viac Matovič: Sulík má obiehať krajiny a vybavovať plyn, DPH neznížime, ale prídeme s novou pomocou
Pristúpenie na Putinovu žiadosť môže znamenať pre Západ, že sa vyhne vlastným sankciám. Analytik Rabobank Bas van Geffen upozorňuje, že keďže rubeľ je možné získať len prostredníctvom sankcionovanej ruskej centrálnej banky, tak to bude znamenať len dve možnosti. „Buď to prinúti Západ, aby sa vyhýbal vlastným sankciám, alebo to bude koniec dodávok ruského plynu do Európy,“ povedal Bas van Geffen pre Financial Times.
Sulíka nekritizuje iba opozícia, ale aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO). „Za tejto situácie by sme mali každý druhý deň vidieť ministra hospodárstva na návšteve v krajine, ktorá ťaží plyn, ropu, a dohaduje tam nové kontrakty. Aj ostatní európski ministri hospodárstva denne zjednávajú kontrakty pre svoje krajiny, snažia sa pripraviť na najhoršie. Verím, že aj ministerstvo hospodárstva niečo robí,“ povedal Matovič v rozhovore pre Pravdu.
Podľa Matoviča má chodiť napríklad do Dubaja či Kataru, ktoré sú producentmi ropy a plynu. „Potrebujeme plán, aj plán B, zásobu ropy máme na 108 dní, plyn na trochu dlhšie, no nemôžeme byť v riziku, že nás vypnú, v rámci Európy sme na tých palivách z Ruska závislí najviac. A nehľadať to až vtedy, keď budú kohútiky zatvorené,“ povedal Matovič. Minister financií tiež sľubuje pomoc domácnostiam, ktorým hrozí až 60-percentné zvýšenie faktúr za plyn od budúceho roka.
Treba nájsť iných dodávateľov
Po čo najskoršom odpojení sa od ruských energetických nosičov volá premiér Eduard Heger (OĽaNO) či prezidentka Zuzana Čaputová. Šéf rezortu hospodárstva skonštatoval, že v prípade ropy a plynu je cestou skôr diverzifikácia zdrojov, ako úplné odstrihnutie sa od Ruska. Na týchto krokoch sa už podľa neho intenzívne pracuje už niekoľko rokov. Je za to, aby Slovensko malo vždy viacero možností, kde ropu a plyn nakúpiť. „Najmä čo sa týka plynu, lebo sú porobené už rôzne prepojenia a rôzne reverzné toky, aktuálne sa dokončuje prepojenie s Poľskom, ktoré má byť hotové 30. júna,“ poznamenal Sulík. Okrem toho k nám má smerovať ďalší tanker so skvapalneným plynom. Ten môžeme čerpať vďaka prepojeniu s Maďarskom, ktoré má plynovod až do chorvátskeho prístavu na ostrove Krk. Na odstavenie dodávok plynu sme tak podľa neho omnoho lepšie pripravení ako pri plynovej kríze z roku 2009.
Sulík tiež hovorí, že má písomnú dohodu so Slovnaftom, ktorý sa zaviazal, že spracuje minimálne toľko ropy, aby dokázal uspokojiť celý slovenský trh na úkor exportu. „Slovnaft má uprednostniť slovenský trh. To je pre mňa podstatné,“ dodal.
Šéf Hlasu Pellegrini nie je spokojný s postupom vlády a nemá pocit, že vie upokojiť situáciu a má na všetko pripravené krízové scenáre. Ani na prípad, keby sa Rusko rozhodlo nedodávať plyn do EÚ. „Slovensko je momentálne extrémne závislé od dovozu surovín z Ruska, tak k tomu musí na rokovaniach aj pristupovať,” dodal expremiér.
Obava zo zastavenia dodávok ruského plynu je prítomná, preto je potrebné hľadať alternatívne zdroje. Všetko bude závisieť od toho, či sa Putin rozhodne využiť dodávky plynu a ropy ako politický nástroj. Zhodli sa na tom predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO) a podpredseda výboru pre európske záležitosti Peter Kmec (Hlas). Rusko sa podľa Krúpu viackrát ukázalo ako nespoľahlivý partner. „Mať alternatívu a mať diverzifikáciu je pre nás životne dôležité,“ povedal.
Putinova ruleta s rubľami
Ruský prezident Vladimir Putin v televíznom prejave vyhlásil, že ak sa platby za plyn nezrealizujú v rubľoch, bude to Rusko považovať za neuhradenie záväzkov, čo so sebou ponesie následky. To by podľa neho znamenalo, že súčasné kontrakty budú zastavené. „Nikto nám nič nedá zadarmo a my tiež nemienime robiť charitu,“ vyhlásil v televíznom prejave.
Systém by mal fungovať tak, že ruská banka Gazprombank pre každého zákazníka otvorí dva účty. Jeden účet bude v zahraničnej mene a druhý v ruskej mene. Zákazníci by mali najskôr zaplatiť za plyn v zahraničnej mene. Následne dajú banke oprávnenie, aby túto menu predala za ruble, ktoré sa prevedú na druhý účet. Odtiaľ potom poputujú na účet ruského plynárenského gigantu Gazprom. Plyn sa podľa dekrétu tak formálne zaplatí z rubľového účtu.
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida upokojuje, že zatiaľ by nemala byť situácia nijako kritická, pokiaľ ide o požiadavku platiť za plyn v rubľoch. „Ak by malo ísť len o povinnosť európskych zákazníkov vymeniť eurá za ruble na účte Gazprombank, tak ide v podstate len o technikáliu,“ tvrdí pre Pravdu. Problém by podľa neho nastal, ak by sa takýmto krokom zasahovalo do cenového vzorca dohodnutého v zmluvách.
Reakcia na Putinov krok prišla okamžite. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck povedal, že Rusku sa nepodarí takýmto spôsobom rozdeliť západných spojencov. Ako dodal, „spojenci sa Ruskom nenechajú vydierať“. Platby v rubľoch za ruský plyn odmietla aj skupina G7, ktorá združuje sedem najväčších ekonomík sveta. Najďalej zašla Litva, ktorá ako prvá krajina EÚ oznámila, že prestáva odoberať plyn z Ruska. Podľa tamojšieho ministra energetiky Dainiusa Kreivyho ide o výsledok dlhoročnej dôslednej energetickej politiky a dobre načasovaných rozhodnutí týkajúcich sa infraštruktúry. Litva v roku 2020 dovážala z Ruska približne 40 percent dodávok plynu.
Podľa slovenského europoslanca a podpredsedu europarlamentu Michala Šimečku (PS) sa Putin prerátal a vôbec nerátal s rýchlymi a bezprecedentne silnými sankciami zo strany EÚ. „Teraz zo zúfalstva siaha po obyčajnom vydieraní – kontrakty na dodávky plynu sú predsa podpísané a platné. Nesmieme mu ustúpiť, inak boli všetky doterajšie obete celkom zbytočné,“ vysvetľuje pre Pravdu.
Slovensko má záväzky uhradené
Platba za poslednú faktúru za ruský plyn je už uhradená a ďalšie okamžité kroky zatiaľ nie sú potrebné, zareagoval rezort hospodárstva na Putinov krok. Podľa hovorkyne ministerstva hospodárstva Kataríny Matejkovej bude Slovensko postupovať spoločne s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.
Objemy dodávok plynu z Ruska sú v súčasnosti nezmenené. Vo štvrtok minulý týždeň sa skončila vykurovacia sezóna, od 1. apríla sa začínajú plniť zásobníky nanovo. V súčasnosti sú podľa rezortu hospodárstva plné na 24 percent, čo je približne jedna miliarda kubických metrov. Okrem toho má Slovensko k dispozícii rezervu ďalších 500 miliónov kubických metrov pre kritickú infraštruktúru a chránených odberateľov vrátane domácností.
„Ak by došlo k reálnemu zastaveniu dodávok plynu zo strany Ruska, Slovensko bude postupovať podľa platnej legislatívy, teda zákona o energetike, ktorý definuje nevyhnutné kroky počas krízovej situácie,“ povedala Matejková pre Pravdu. Slovensko by sa tak začalo riadiť núdzovým plánom.