Spolková vláda podľa agentúry AFP uviedla, že zníži používanie plynu pri výrobe elektriny a zrejme si ako zálohu ponechá uhoľné elektrárne, ktoré by mohli zostať v prevádzke dlhšie, než sa doteraz plánovalo. Odstavovanie uhoľných elektrární sa môže až do odvolania prerušiť. V ideálnom prípade by však vláda chcela splniť svoj cieľ a postupne ich do roku 2030 vyradiť.
„Uhlie bude hrať kľúčovú úlohu,“ povedal Olaf Lies, minister energetiky Dolného Saska. „To, že sme opäť zvolili túto frázu, určite nie je úplne samozrejmé vzhľadom na plán krajiny postupne vyradiť uhlie do roku 2030," povedal na tlačovej konferencii v utorok (8.3.).
Vojna na Ukrajine dramaticky zmenila nemecké plány prechodu na zelenšiu elektrinu, ktoré počítali s dočasným zvýšením dovozu plynu, kým sa nevybuduje infraštruktúra pre obnoviteľné energie. Najväčšou slabosťou nemeckej energetickej politiky, ktorá sa teraz plne ukázala, je, že na ruský plyn pripadá až na 55 % dovozu. Táto nadmerná závislosť teraz komplikuje snahy Berlína o sankcionovanie Moskvy.
Foto: Eurostat
Čítajte viac V energiách nastala mimoriadna situácia. Regulátor chystá zásah, ktorý nemá obdobu
„Vieme a musíme to priznať, že za posledných 20 rokov sme sa vmanévrovali do stále väčšej závislosti od dovozu fosílnej energie z Ruska,“ povedal vicekancelár Robert Habeck, ktorý hovoril spolu s Liesom.
S pokračovaním agresie voči Ukrajine však silnie tlak na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy a plynu, keďže Moskva z týchto príjmov financuje vojnu. Berlín to zatiaľ odmieta, keďže by to malo výrazný negatívny vplyv na nemeckú ekonomiku.
Situáciu ešte skomplikovalo, že ruský prezident Vladimir Putin v stredu (23. 3.) v snahe obísť niektoré západné sankcie vyhlásil, že Rusko bude požadovať platby za plyn v rubľoch, čo Nemecko považuje za porušenie kontraktov.
To znamená aj oživovanie nemeckých uhoľných elektrární. „Ak chceme byť viac nezávislí, budeme musieť pracovať s uhlím," povedal Lies a jasne vyjadril to, čo sa Habeck zdráhal povedať priamo.