Jedným z výsledkov je, že Európska komisia má predložiť na ďalší summit, ktorý sa má uskutočniť o dva týždne, návrhy riešení jednotného postupu, ak by prišlo k prerušeniu dodávok z Ruska.
O nezávislosť sa od ruských energií sa zasadzuje aj Slovensko. Jeho čelní predstavitelia dokonca patria k politikom, ktorí zastávajú najráznejšie stanoviská.
„Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a geopolitickú situáciu všetky štáty Európskej únie vrátane Slovenska potrebujú čo najskôr znížiť svoju energetickú závislosť od ruského plynu a ropy,“ vyhlásila prezidentka Zuzana Čaputová. Vo svojom príspevku skritizovala Rusko za to, že do Európy už dlho posiela znížené dodávky plynu. Považuje za bezpečnostné riziko to, že kľúčové komodity nám dodáva krajina, ktorá Slovensko označila za nepriateľa. „Kto teda dnes ešte stále hovorí o tom, aby sme od ruského plynu zostali naďalej závislí, koná proti záujmom Slovenska a priamo ohrozuje bezpečnosť našich občanov,“ zakončila Čaputová. Rovnako tvrdý vo vyhláseniach je aj premiér Eduard Heger (OĽaNO).
Čítajte viac Sulík v Ide o pravdu: Skôr než hrdinsky odpojíme ruský plyn, uvažujme. Čo potom?
Ten na summit do Versailles dokonca priniesol vlastný zoznam sankcií proti Rusku. O niečo zdržanlivejší postoj zastáva minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). „Je veľmi ľahké zaujať zásadnú pozíciu – áno, ideme sa odpojiť od ruského plynu, len treba pamätať aj na následky,“ povedal minister v relácii Pravdy Ide o pravdu. Podľa neho to vôbec nie je také jednoduché. Od apríla by sme mali totiž zásobníky plynu napĺňať. „Nemali by sme trhať partu,“ vyhlásil Sulík na margo spoločného európskeho postupu. „Predtým ako tu budeme hrdinsky odpájať plyn, zamyslime sa, odkiaľ príde ďalší. Čo bude potom,“ povedal. Sulík hovorí, že odpojiť sa od ruského plynu môžeme iba vtedy, ak budeme mať náhradnú alternatívu. „Majme plán B,“ dodal.
Slovensko dováža 100 percent ruskej ropy a približne 85 percent zemného plynu. Sulík tak zastáva stanovisko podobné tomu nemeckému. Nemecký minister hospodárstva a životného prostredia Robert Habeck vyhlásil, že do konca tohto roka by mohla byť najväčšia európska ekonomika nezávislá od ropy a uhlia z Ruska. S plynom je to však zložitejšie. „Ak sa to podarí, na jeseň budeme nezávislí od ruského uhlia a na konci roka takmer nezávislí od ropy z Ruska. V prípade plynu je to komplikovanejšie, keďže nemáme vlastné kapacity na dovoz LNG. Tie teraz vytvoríme pod veľkým tlakom,“ vyhlásil Habeck.
Habeck okrem toho zopakoval, že je proti tomu, aby EÚ zaviedla embargo na dovoz ruských energií. „Rozumiem každému, kto pre Putinovu brutálnu útočnú vojnu požaduje okamžité embargo, ale ja mám zodpovednosť za celú krajinu. Musím zvážiť, aké budú následky našich rozhodnutí,“ povedal.
Dodal, že bezprostredné zastavenie dovozu ruských energií by neznamenalo mierne zníženie individuálneho komfortu, ale spôsobilo by veľké ekonomické a sociálne turbulencie. „Pri okamžitom zastavení importu hovoríme o nedostatku dodávok počas budúcej zimy, o prepade ekonomiky a vysokej inflácii, o státisícoch ľudí, ktorí prídu o prácu, a o ľuďoch, ktorí nebudú môcť zaplatiť cestu do práce rovnako ako kúrenie a elektrinu.“