„Labuť váži 10 až 12 kilogramov a s rozpätím krídel dva až 2,4 metra je pre ňu typický dlhý a pomalý prelet. Preto sa labute ťažšie vyhýbajú prekážkam – čím neskôr bariéru zbadajú, tým je riziko zrážky väčšie,“ vysvetľujú ornitológovia.
Odborný koordinátor projektu z RPS Marek Gális hovorí, že prieskum nedávno ukázal, že okrem distribučných vedení pre labute predstavujú riziko i prenosové vedenia. Momentálne podľa RPS v okolí Dunaja prebieha monitoring.
Čítajte viac Slovensko potrebuje vlastné, čisté energie. Ako sme sebestační? (grafy)
Do apríla budú ornitológovia v rámci monitoringu na rizikových úsekoch, kde dochádza k presunom labutí, zaznamenávať reakcie vtákov, výšku ich preletu či reakčnú zónu. „Zaznamenávame taktiež, aké druhy sa tu vyskytujú a v akom počte, ale aj smer a intenzitu vetra, oblačnosť a iné faktory, ktoré môžu vplývať na výslednú mortalitu vtákov,“ uviedli. Poukázali, že monitoring prebieha ráno a pred zotmením. Vtedy je riziko nárazov najvyššie, a to z dôvodu nedostatku svetla, ako aj zvýšenej aktivity vtákov.
„Vďaka monitoringu bude známe, ktoré úseky zo skúmaných vedení predstavujú najväčšie riziko pre vtáctvo z hľadiska nárazov. Sem následne Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) ako partner projektu umiestni prvky na zvýšenie viditeľnosti vedení,“ priblížil generálny riaditeľ SEPS Peter Dovhun. Doplnil, že zviditeľňovacie prvky nainštalujú na 70 kilometroch prenosových vedení.
Špeciálne prvky na zvýšenie viditeľnosti elektrických vedení sa inštalujú na zemné lano. To je v rámci prenosového vedenia najvyššie a najtenšie, tvrdia ornitológovia.
LIFE Danube Free Sky je financovaný z programu LIFE Európskej únie a Ministerstva životného prostredia SR. Medzi partnerov projektu patrí 15 organizácií – energetické spoločnosti, železničná spoločnosť, neziskové organizácie a národné parky.
