V areáli došlo následne k požiaru, no do rána sa ho, našťastie, podarilo uhasiť a žiaden zo šiestich jadrových blokov by nemal byť poškodený. Ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe.
"Ruskí vojaci strieľajú na jadrovú elektráreň na Ukrajine. Strieľajú na jadrové bloky, horí. Tanky sú spojené termovíziou, teda vedia kam strieľať. Obraciam sa na všetkých, ktorí poznajú slovo Černobyľ. Rusko to opakuje, ale dôsledky budú šesťkrát väčšie. Európania, zobuďte sa prosím, povedzte to svojim politikom. Záporožská jadrová elektráreň,“ takto ráno reagoval prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj.
„Situáciu s útokom na jadrovú elektráreň síce nemožno zľahčovať, ale porovnávať ju s Černobyľom nie je vôbec presné,“ hovorí viceprezident českého Ústavu jadrového výskumu Jozef Mišák.
Čítajte viac Má 15 reaktorov a sú všetky závislé na Rusku. Mapa atómiek na Ukrajine
„Každá jadrová elektráreň je iná a niečím špecifická,“ pokračuje odborník. Na Slovensku sú elektrárne, ktoré fungujú na rovnakom princípe ako Záporožská. „Je to iná elektráreň, než tie, čo máme na Slovenku. Na Slovensku majú jadrové bloky výkonnosť len 440 Megawattov (MW). Po zvýšení výkonu je to okolo 500 MW. V prevádzke máme štyri bloky, to znamená, že dohromady má Slovensko v jadrových elektrárňach výkon dve tisíc MW.
"Ukrajinská elektráreň, ktorá bola v piatok napadnutá, má len v jednom bloku výkon tisíc MW. Dokopy ich má šesť, čo znamená šesť tisíc megawattov. Je to trikrát viac než to, čo je na Slovensku. Elektráreň Záporožská vyrába okolo 20 percent elektriny pre Ukrajinu,“ vysvetľuje Mišák.
Na Záporožskej elektrárni sú rozdiely hneď poznateľné aj voľným okom. Ak sa porovná so slovenskými, ktoré majú stavby hranaté, Záporožská elektráreň sú skôr v podobe valcov. Sú to rovnaké bloky ako majú v Česku napríklad v Temelíne.
Fyzika nepustí
Mišák ubezpečuje slovenskú verejnosť, že vzhľadom na spôsobenú škodu elektráreň nemôže vybuchnúť. „Samozrejme žiadnym spôsobom nechcem zľahčovať túto situáciu. Čo sa tam udialo je porušenie všetkých konvencií a je to zverstvo. Ale to, čo sa stalo v Černobyle, sa v Záporožskej nemôže stať už len z fyzikálnych dôvodov,“ tvrdí Mišák.
Ďalej vysvetľuje, že Černobyľ bol špecifický reaktor, v ktorom sa neutróny spomaľujú v grafite. Na Slovensku a aj v Záporožskej sa neutróny spomaľujú v obyčajnej vode. Rozdiel je v tom, že keď sa niečo roztrhne v Černobyle, tak ako sa aj v skutočnosti stalo, v tom prípade naďalej grafit spomaľuje neutróny, a štiepenie môže prebiehať. Takže černobyľský reaktor mohol vybuchnúť. Reaktory v ukrajinskej elektrárni vybuchnúť nemôžu, pretože, keď sa na nich niečo pokazí alebo sa roztrhne nejaký okruh a prestane sa chladiť, jednoducho reaktor sám od seba zhasne.
Podobným príklad je aj Fukušima. Tam tiež nastal veľký výbuch. Fukušima zas bola úplne iný typ, než slovenské reaktory. Fukušimský reaktor tiež zhasne, keď sa niečo roztrhne. Havária pred rokmi však nenastala pri vybuchnutí reaktoru, ale vybuchoval vodík po zahriatí reaktora a oxidácii nejakých kovových materiálov.
„Len v Černobyle skutočne vybuchol reaktor, a to sa na ukrajinských reaktoroch v zásade stať nemôže. Aj z toho dôvodu, že majú desaťkrát väčšiu budovu ako vo Fukušime a nemôže explodovať z fyzikálnych dôvodov, tak ako černobyľský,“ tvrdí Mišák.
Obavy sú minimálne
„Keď samotný reaktor zhasne, skončí so štiepením. Vždy je tu však nejaké to ale,“ upozorňuje Mišák. V tomto prípade je to pri štiepených produktoch, ktoré sú radioaktívne. Špecialista na energie vysvetľuje, o čo ide. „Produkty sa rozpadajú a tým vytvárajú produktové teplo, a ním sa dokáže zničiť reaktor.
Síce rozpadové teplo je za približne hodinu už len jedno percento z bežného výkonu. Záporožský reaktor má tri tisíc MW, a jedno percento je stále ešte 30 MW, čo je stále obrovský výkon. Reaktor, hoci je už odstavený a zhasnutý, sa môže zničiť rozpadovým teplom štiepnych produktov,“ povedal Mišák.
Čo by podľa neho nebola taká tragédia. Horšie by podľa neho bolo, keby pretlakoval budovu a tá by sa mohla roztrhnúť. Keby sa reaktor v Záporožskej zničil štiepeným teplom, je podľa Mišáka ťažké povedať. Dá sa len predpokladať, že by sa mohol roztaviť, pretlakovať budovu alebo sa čiastočne porušiť. Čo je však veľmi nepravdepodobné.
Rádioaktivita sa šíri tam, kam fúka vietor. Ten môže fúkať aj iným smerom. Elektráreň sídli neďaleko Krymu. Ak by Rusi vyhodili do povetria reaktor, mohli by si otráviť celý Krym. Alebo ak by fúkal na Rusko, čo niektoré modely aj ukazujú, že v posledných dňoch to tak bolo, mohli by zamoriť samých seba.
„Je to nepravdepodobné aj napriek porušeniu všetkých konvencií. Na jadrové elektrárne sa neútočí. Takéto veci sa nerobia a bodka. Nikdy v histórii sa to nestalo,“ uviedol Mišák.
Pochopiteľne, vojna ohrozuje riadny chod ukrajinskej elektroenergetickej sústavy, ktorá navyše aktuálne pracuje ako ostrovný systém.
„Ešte pred vojnou sa totiž Ukrajina odpojila od Ruska a Bieloruska, no ešte nie je pripojená k Európskej únii. Plánovaná synchronizácia s európskou elektroenergetickou sústavou by Ukrajine určite pomohla jednoduchšie zabezpečiť rovnováhu medzi výrobou a spotrebou elektriny a minimalizovať tak riziko úplného výpadku (blackout-u). No je otázne, či Európa dokáže plnohodnotne zásobovať Ukrajinu elektrinou v prípade vypojenia jej elektrární a to s ohľadom na obmedzenú kapacitu cezhraničných prepojení,“ povedal Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.
Rusi zobrali Ukrajincom elektrinu
Mišák si nemyslí, že Rusi ostreľovali elektráreň preto, aby zničili reaktor. Skôr to podľa jeho slov bolo strategické. Obsadili dôležité hospodárske uzly a takto zobrali 20 percent elektriny Ukrajincom. „Hodili tam raketu, ale neviem, či sa netrafili, pretože ju hodili na výcvikové centrum. Každá jedna elektráreň ho má. Je tam simulátor, na ktorom sa ľudia učia. Neviem, k čomu im bolo dobré zničiť výcvikové centrum, ktoré pochopiteľne nemá nič spoločné s radiáciou ani s reaktorom. Je to klasická budova na území jadrovej elektrárne," dodal.
Mišák by teda z incidentu nerobil senzáciu. „Senzácia je v tom, že niekto spraví takýto zverský čin a zaútočí na zariadenie, ktoré v sebe má obrovskú energiu. Nie je to rozumné a treba to odsúdiť. Robiť z toho však extrémnu paniku, aby si ľudia utekali kupovať masky a jódové tablety, by som nerobil,“ uviedol odborník.