Zdanenie len jedného zdroja
Otázniky visia aj nad oprávnenosťou samotnej dane, keďže sa vzťahuje len na jeden typ zdroja. Štát totiž vlastní veľké vodné elektrárne v Gabčíkove či v Žiline, ktoré tiež vyrábajú elektrinu a predávajú ju za trhové ceny, no nemajú zvýšené náklady o emisné povolenky. Využitie práve týchto kapacít pritom pôvodne navrhovalo ministerstvo hospodárstva.
Rezort chcel “odložiť” 300 gigawatthodín (GWh) elektriny z Gabčíkova, ktoré by elektráreň za výrobné náklady poskytla štátnemu Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP), ktorý by ju následne výhodnejšie dodal odberateľom. Náklady vyčíslil tajomník ministerstva Karol Galek (SaS) zhruba na 30 miliónov eur zo štátnej kasy. Uskutočniť to chceli v rámci systému všeobecného hospodárskeho záujmu. Zákon totiž umožňuje takto štátnemu podniku nariadiť, prípadne zadotovať energetické zdroje.
Čítajte viac Mestá, obce, nemocnice aj domácnosti. Za drahšie energie ich čaká 200-miliónový účet
V minulosti bol využívaný pri uhoľných elektrárňach na hornej Nitre, keď štát platil okolo 100 miliónov eur ročne Hornonitrianskym baniam v Prievidzi, aby dodávali palivo – uhlie pre elektráreň Nováky.
To sa ale nepáčilo ministrovi Matovičovi ani ministerstvu životného prostredia. Dodávka elektriny z vodného diela Gabčíkovo, ktoré tiež spadá pod rezort životného prostredia, do SPP za vopred určené ceny by podľa tajomníka rezortu Juraj Smatanu (nom. OĽaNO) bola zásahom do voľného trhu. „Aj v tomto prípade by sme to zrejme museli vysvetľovať Európskej komisii, tak, ako nelegálnu pomoc v prípade Novák. Nemôžeme využívať Gabčíkovo ako stroj na energiu a na peniaze," dodal Smatana. Namiesto toho navrhuje vznik fondu, do ktorého by, naopak, prispievali všetci výrobcovia a distribútori energií.