Podobnú situáciu s rastúcimi cenami elektriny a plynu na svetových trhoch zažíva asi tretina samospráv a polovica zo 141 miest v krajine. Mestá a obce sú najväčší zriaďovatelia škôl, škôlok či sociálnych zriadení. Inými slovami, práve samosprávy platia účty za energie v týchto budovách. V Nededzi tak vážne riešia, či budú mať na budúci rok za čo kúriť a svietiť v škôlke, na obecnom úrade, v kultúrnom dome či kaštieli. „Máme dve atómové elektrárne, elektrinu zo Slovenska vyvážame, a musíme platiť takéto šialené ceny?” pýta sa Vajda.
Obstarať nové dodávky energií musí aj Igor Hus, primátor Turčianskych Teplíc so sedemtisíc obyvateľmi. Za rok 2021 platia približne 130-tisíc eur za elektrinu a 86-tisíc eur za plyn. „Aktuálne musíme obstarávať dodávku energií na obdobie od prvého januára 2022. Situácia je aktuálne doslova chaotická a hlavne s výrazným až extrémnym nárastom cien požadovaných komodít, elektriny a zemného plynu. Pri niektorých obciach, pri tých malých, ale aj pri týchto menších mestách to môže byť likvidačné,“ zhodnotil Hus. Na budúci rok počítajú podľa Husa s nákladmi minimálne 189-tisíc eur za elektrinu a 230-tisíc eur za plyn, čo sú nárasty 31 a 168 percent oproti pôvodným cenám.
Čítajte viac Jednoduchší predaj "zakázaných" tovarov či viac e-komunikácie. Kilečko 2 má ušetriť firmám 200 miliónov
Kým domácnosti majú regulované ceny energií – to znamená, že nie sú až také závislé od vrtochov trhu, s mestami a obcami je to iné. Samy si musia nakupovať elektrinu a plyn. Musia nájsť dodávateľa s dobrými cenami. Lenže ten sa v súčasnosti hľadá veľmi ťažko, keďže ceny komodít vystrelili v posledných týždňoch strmo nahor – elektrina trojnásobne a plyn štvornásobne. Stovkám obcí a miest tak hrozí, že budú musieť vo svojich rozpočtoch škrtať výdavky na bežné služby či kultúrne akcie.
Nikto im ceny negarantuje
Ako keby nebolo problémov dosť, v súčasnosti sa objavil aj ďalší. Obstarávanie nových dodávateľov trvá veľmi dlho. Od dohody do podpisu zvyčajne uplynie niekoľko týždňov a dodávatelia nechcú tak dlho čakať, lebo nevedia, kam sa posunie cena. Nehlásia sa, aby nezagarantovali mestám či obciam nízke ceny, na ktoré potom doplatia.
„Firma aj domácnosť sa môžu s dodávateľom dohodnúť na dodávkach prakticky počas jedného dňa, kým samospráve trvá niekoľko týždňov, kým môže podpísať vysúťaženú zmluvu. Cena sa pritom väčšinou určuje v momente podpisu zmluvy, lenže nikto nevie predvídať, kam sa pohne o niekoľko týždňov, najmä pri súčasných prudkých cenových zmenách," vysvetľuje Ján Pišta z poradenskej spoločnosti v energetike JPX.
Samosprávy sa tak dostávajú aj do nešťastnej situácie. „Ak sa rozhodnú zazmluvniť dodávateľa, ktorý limituje svoju ponuku konkrétnym krátkym dátumom a časom, môže to evokovať podozrenie z nehospodárnosti, čo vytvára ďalšiu úroveň potenciálnych problémov,“ upozorňuje predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Branislav Tréger.
Pre problémy s cenami energií sa ozval aj Zväz ambulantných poskytovateľov starostlivosti. „Tento problém sa týka približne 10-tisíc ambulancií na Slovensku. A deje sa to tu a teraz, nie až na budúci rok. Prenajímatelia a vlastníci budov, v ktorých sídlia ambulancie našich lekárov, už avizujú zvýšenie nájomného,“ upozorňuje výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Naďa Trenčanská Bedušová.
Združenie miest a obcí Slovenska v tejto súvislosti pripomína, že mestá a obce sú najväčší zriaďovatelia škôl a školských zariadení. Pod ich strechou je 2 754 materských a 1 886 základných škôl. Podobné je to aj v prípade sociálnych služieb, čo môžeme kvantifikovať 711 pobytovými zariadeniami, dennými stacionármi a pod. Celkovo 135 samospráv má príspevkové alebo rozpočtové organizácie v oblasti kultúry. Ďalších 2 500 kultúrnych stánkov poskytuje kultúrne vyžitie pre individuálne podujatia. Na Slovensku máme dve mestá s električkovou a 5 miest s trolejbusovou dopravou. Podobná situácia je aj v prípade vyšších územných celkov, nakoľko práve samosprávne kraje sú zriaďovatelia stredných škôl, internátov, jedálni, sociálnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov a mali by sme pridať aj počet knižníc, galérií, či hvezdární.
Ambulantní lekári majú smolu, že patria do takzvaného neregulovaného segmentu. Bedušová vypočítava, že im vyššie ceny za energie dvihnú náklady o dvesto percent. S podobným zvýšením počíta aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach. „V budúcom roku očakávame nárast ceny o 200–250 percent, zvýšenie cien pocíti nemocnica určite negatívne," spresnila jej hovorkyňa Monika Krišková pre Pravdu.
Štátna pomoc je na ceste
Zástupcovia ZMOS-u preto žiadajú zvolať mimoriadny parlamentný výbor. Boli dokonca aj rokovať s vládou, ale nepochodili. Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) označil budúcoročné ceny energií pre nemocnice či samosprávy za „vážny problém, ktorý je potrebné riešiť.“