Pokračovanie článku: Šéf zväzu plynárov: Pomoc energeticky chudobným nech zatiahne Sociálna poisťovňa

Keď je reč o zahraničných vzťahoch, čo nedávne dokončenie Nord Streamu 2? Je to pre Slovensko dobrá správa?

Jedna vec je, že sa neustále odohráva malá vojna kvôli tomu, že plynovod ide proti európskym pravidlám obchodu s plynom. Druhá, čo sa týka vplyvu na Slovensko, tiež to na prvý pohľad pozitívne nie je. Vznikla totiž jedna veľká, nová diaľnica ruského plynu, ktorá zásadne odoberie kapacitu tej našej trase. My ten plyn cez naše územie neprepravujeme zadarmo, čiže hovoríme aj o ušlých príjmoch, my z toho máme dlhodobý úžitok rádovo v stovkách miliónov eur. Avšak ďalšie analýzy ukázali, že Nord Stream nebude mať až taký negatívny dosah na naše firmy, teda Eustream, ich pozíciu to neohrozí, stále budeme mať k dispozícii tú diverzifikáciu ciest a obojsmerné toky, takže nás preprava neobíde. Lenže bezpečnosť a geopolitické otázky sú téma, ktorá je dnes často na konferenciách prehliadaná.

V čom je to iné, ako v minulosti?

Na prvom mieste sú dnes zelené témy a politika. Kedysi sa konferencie otvárali, začínali bezpečnosťou. To utíchlo a dostáva sa to do popredia až znovu, keď je krízová situácia. Ja tvrdím, že témy udržateľnosti a bezpečnosti musia stáť vedľa seba, sú rovnako dôležité. Darmo budeme mať zelené hospodárstvo, ak budeme závislí od niekoho, komu primárne záleží na vlastnom úžitku a aby nás zinkasoval.

Bezpečnosť sme okomentovali, pozrime sa teda ešte na tému udržateľnosti. Zavádzame takzvaný zimný balík fit for 55, jednou z jeho súčastí je aj zdražovanie emisných povoleniek. Ako je na to pripravené Slovensko?

Rozhovor sme začali tým, že máme vysoké ceny. Systém je nastavený tak, že povoleniek je v obehu čoraz menej, cena rastie, to má motivovať, aby sa menej využívali. Ďalším nástrojom je zdaňovanie zemného plynu . To má vzrásť od 2,16 eura na megawatthodinu až do 3,24 eura na megawatthodinu, kým dnes je tá úroveň okolo 1,5 eura na megawatthodinu. Spolu s rastom ceny emisných povoleniek to môže zdražiť plyn až o 11 eur/MWh. Toto pocítia domácnosti aj priemysel.

Akú má budúcnosť zemný plyn v energetike, keď už teraz sú tie spoločné záväzky nastavené veľmi protifosílne?

Spomínaný balík ide ešte nad národný klimatický plán, ktorý už sám bol na slovenské pomery zásadný. My najmä chceme, aby systém bol nastavený férovo, a to aj voči nám plynárom. Teraz je tam totiž tých neférovostí viacero. Napríklad, skôr než Európska únia vydala akékoľvek definitívne rozhodnutie, banky vyhlásili, že nebudú poskytovať pôžičky na plynárenské projekty. Lenže plyn ešte stále potrebný je, nemáme dosť zásobníkov, treba posilňovať prepojenia, ak má slúžiť ako prechodové médium do roku 2050, aj my potrebujeme našu infraštruktúru modernizovať. Ďalšia neférovosť je v oblasti klimatickej neutrality a dopravy.

V čom?

Všetka podpora smeruje len do elektromobility. A pritom existujú aj plynné palivá ako bio-LNG a bio-CNG , ktoré sú čisté a oveľa praktickejšie využiteľné v doprave, hlavne čo sa týka hromadnej, diaľkovej či nákladnej prepravy. Také veľké baterky, aby utiahli autobus alebo kamión, ešte nikto nevymyslel a tak skoro to asi ani nebude. Európska legislatíva však toto vôbec nerieši. My klimatickú neutralitu rešpektujeme a podporujeme, chceme však, aby k tomu boli zároveň prizvané všetky relevantné médiá bez diskriminácie. Keď sa na to pozeráme seriózne, všetky obnoviteľné zdroje by mali byť na jednej úrovni, problematika by sa mala riešiť komplexne, nielen vypichnúť jednu oblasť, elektromobilitu, a všetko ostatné tomu podradiť.

Prečo je to podľa vás problém?

Pretože „čistota“ elektromobilov závisí od zdroja, teda elektriny, ktorá ich poháňa. A hoci alternatívne zdroje elektriny sa rozvíjajú, najviac sa elektrina ešte stále vyrába z „klasických“ zdrojov. Nedávno sme to riešili aj na medzinárodnej konferencii. Poliaci ohlásili, že budú spaľovať uhlie do roku 2040, Česko do roku 2038, a toto sú zdroje, ktoré chceme tlačiť aj do bateriek elektroáut. Emisie vo výfukoch tak budú nulové, ale celkovo technologicky neutrálne to nebude ani zďaleka.

Kto je Tomáš Malatinský

Súčasný prezident Slovenského plynárenského a naftového zväzu. V roku 1978 absolvoval Strednú priemyselnú školu stavebnú v Bratislave a v roku 1983 ukončil štúdium na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave – stavebnej fakulte, odbor geodézie a kartografie. V rokoch 1983 až 1986 pôsobil v Stavoprojekte Bratislava. V rokoch 1986 až 1998 v Elektrovode Bratislava, kde prešiel funkciami stavbyvedúci, vedúci oddelenia ekonomiky divízie vedení, vedúci útvarov zahraničného obchodu a vyššieho dodávateľa.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny #plyn #Tomáš Malatinský #energetika