Zásoby sú ďalšia súvisiaca téma. Naplnenosť európskych zásobníkov plynu je pred zimnou vykurovacou sezónou na najnižšej úrovni za poslednú dekádu. Prečo je to tak?
To je otázka energetickej bezpečnosti. Zásobníky plynu v tomto roku, prekvapivo, nedosahujú takú naplnenosť, ako by dosahovať mali, alebo na akú sme zvyknutí. Na to má vplyv aj fakt, že neexistuje spoločná, alebo aspoň zjednotená európska bezpečnostná politika v tejto oblasti. Z toho ťaží ruský Gazprom, dominantný hráč v plynovej otázke v Európe, ktorý si na jednej strane prenajíma zásobníky v jednotlivých štátoch, no nevyužíva ich na plnenie bezpečnostnými zásobami. A tým, že je aj dodávateľ a distribútor, môže situáciu využiť vo svoj prospech a dvíhať aj cenu komodity. Na to sme upozorňovali už v roku 2009, pri poslednej veľkej plynovej kríze.
O kríze sa hovorí aj teraz, majú niečo spoločné?
V prvom rade tiež pochádzala z Ruska, teda, obchodných záujmov Gazpromu. Vtedy bol kameňom úrazu konflikt s Ukrajinou a veľa sa hovorilo o tom, ako plyn nemôže tiecť len jednou stranou, musíme diverzifikovať, vďaka čomu budeme odolnejší. Preto máme odvtedy aj obojstranné prepojenia, tak sme pomohli napokon aj Ukrajine, keď sme jej mohli dodať plyn miesto Ruska z Európy, a túto možnosť máme aj medzi inými štátmi. Lenže keď sú prázdne zásobníky, ako napríklad sa stalo v Nemecku, kde bolo takto vlani v jednom z najväčších zásobníkov 87 percent plynu a dnes je tam päť percent a zásobník má prenajatý Gazprom, vidno, že je to taktika.
Ako je na tom so zásobníkmi Slovensko?
Aj na Slovensku máme menej zásob, ako bolo zvykom. Naplnenosť máme aktuálne na 75 percent, čo je však európsky priemer. A plánujeme do nich dotlačiť viac. Takže slovenský spotrebiteľ môže byť pokojný, aj podľa vyjadrení čelných predstaviteľov plynárenských spoločností na Slovensku situáciu zvládneme, aj keby bola akokoľvek krízová.
Takže na Slovensku máme v zásobníkoch dostatok plynu na sezónu?
Zásob máme dosť. Otázka je, koľko to bude stáť.
Ako to myslíte?
Dnes máme ceny zazmluvnené z minulosti. To ešte spotrebiteľa nepáli. Lenže už sa plánuje aj hospodárenie na budúce roky a zazmluvňujú sa nové zásoby na tieto obdobia. A práve tie zásoby už budú mať úplne inú cenu, a pokiaľ to ostane bez štátnej intervencie, tie ceny budú veľmi vysoké.
Čo znamená veľmi vysoké, môžete to vyčísliť?
Stačí sa pozrieť na vývoj na spotových trhoch v tomto roku. Taký nárast môže mať dvojcifernú hodnotu.
Minister hospodárstva Sulík nedávno tvrdil, že tá nižšia naplnenosť nie je problém, pretože sa za posledné roky navýšila aj celková kapacita zásobníkov. Čo na to hovoríte?
Minulý rok, ako som spomínal, bola kvôli pandémii a spomaleniu výroby aj spotreba nižšia. Teraz sme ešte stále do veľkej miery v neznámom teritóriu, keďže nádej na návrat do normálu spočívala hlavne v očkovaní, no tie počty nedosahujeme v takej miere, ako by sme potrebovali, a tretia vlna sa rozbieha. Preto teraz nevieme, či sa to odrazí aj na celkovej spotrebe, alebo nie, a do akej miery. Do budúcna by som však odporúčal politikom, aby mysleli preventívne a inšpirovali sa napríklad Maďarskom, ktoré má už teraz štátne regulovanú politiku núdzových zásob, teda že v zásobníkoch musí byť pred každou zimou určité, dostatočné množstvo plynu. Lebo v takom prípade by sme mohli prebytky predávať aj susedom, ktorým vlastné zásoby nestačia.
Je to reálne, majú naši susedia menej?
Absolútne, napríklad Rakúsko má dnes 55 percent, kým my, ako som spomínal, 75. Už teraz je zrejmé, že ten sused hladný bude a mali by sme mať v komore krajec chleba aj preňho. A Nemecko má dnes len 66 percent, a je to obrovská ekonomika, kde bude ten nedostatok cítiť. V tom spočíva aj cielená hra dodávateľa z Východu, nechá na trhu vzniknúť nedostatok a potom si ho dá aj zaplatiť. Čo je logické, pretože ruská ekonomika ako taká je veľmi závislá od dodávok týchto primárnych surovín na Západ.