Rezort hospodárstva predstavil rôzne riešenia na tlmenie nárastu energií. Ako hodnotíte tieto opatrenia?
V aktuálnej situácii môžu byť slovenské domácnosti vďačné za to, že na Slovensku ešte nebol plne liberalizovaný trh s elektrinou a plynom. Vďaka tomu, že tieto ceny sú regulované a vzorce sú jasné, na Slovensku koncové ceny pre domácnosti vzrastú oproti iným európskym krajinám len veľmi málo. Rezort hospodárstva a regulátor im navyše urobili to, že rozložili platbu za Tarifu za prevádzkovanie systému na dlhšie obdobie. Tým znížili ročnú platbu a tým klesla aj koncová cena elektriny pre domácnosti.
Toto bol podľa mňa dobrý krok. Dozvedel som sa, že ešte navyše zrušia odvod do jadrového fondu, čo je ďalší príspevok k zníženiu koncovej ceny. Mali by klesnúť aj distribučné a prenosové tarify. V prípade plynu takéto možnosti štát nemá. Ale tam zasa zafungoval regulačný vzorec, ktorý zabezpečí to, že žiadny dodávateľ nemôže aktuálny prudký nárast cien plynu preniesť do koncových cien domácností a malých podnikov. Výsledkom bude to, že ceny vzrastú približne len tam, kde boli v roku 2020. Myslím si, že štát urobil, čo mohol, dokonca ešte viac.
Priemerná rodina, ak iba varí, si priplatí za plyn 50 centov mesačne. Ak aj kúri, bude to 6 eur mesačne. Je to primerané vzhľadom na ceny na trhoch?
Ak by mali tieto domácnosti platiť aktuálne trhové ceny, tak by si priplatili 3– až 5-krát viac. Vďaka regulácii cien si však priplatia oveľa, oveľa menej.
Do akej miery vie štát krotiť pohyby na trhoch, kde nedávno plyn aj elektrina lámali rekordy?
Štát prakticky nemá žiadne možnosti, ako krotiť vývoj na trhoch. Môže však ceny regulovať a v rukách má aj regulované zložky ceny. V prípade domácností a malých podnikov je tu mechanizmus regulácie cien, ktorý vyrovnáva prudké špičky cien, ale aj prudké prepady. V prípade veľkých podnikov štát tieto možnosti nemá. Energeticky náročným podnikom môže napríklad kompenzovať nárast cien povoleniek z envirofondu.
Rôzne štáty EÚ zavádzajú aj ďalšie opatrenia proti zdražovaniu. Ak to porovnáme, je pomoc na Slovensku dostatočná?
V prípade domácností a malých podnikov robí štát dosť. V prípade väčších podnikov má štát určité rezervy. V porovnaní s inými krajinami má priestor v podpore energeticky náročných podnikov alebo podnikov ohrozených konkurenciou z krajín, kde nefunguje žiadny emisný systém.
Mali by sa domácnosti prispôsobiť rastúcim cenám energií aj napríklad tak, že znížia vykurovanú teplotu a lepšie sa oblečú?
Domácnosti to nebudú potrebovať, ich cena nebude taká vysoká. Avšak rozumné využívanie zdrojov, a teda aj elektriny a plynu, je znakom zrelého a rozumného človeka. Mnohým ľuďom chýba zdravá miernosť. Uvažujú spôsobom: Mám na to, zaplatím si to, a tak nechápem, prečo by som si to nemohol dovoliť. Toto treba zmeniť v myslení ľudí. Treba vedieť užívať všetko s mierou, aj keď k tomu nie sú nútení.
Minister Sulík hovoril, že zdražovanie je len sezónne a do jari môžeme očakávať, že ceny opäť padnú. Môžu klesnúť povedzme na úroveň tohto roka?
Veľkoobchodné ceny, ktoré sa obchodujú na burzách, majú svoje fundamentálne faktory. Tie hovoria o tom, akú skutočnú hodnotu majú. Vyplýva zo vzťahu medzi dopytom a ponukou. Okolo tejto hodnoty ceny oscilujú. Občas ich však momentálne faktory vytlačia ďalej od tejto fundamentálnej rovnovážnej hodnoty. To sa deje práve teraz. V súčasnosti sú ceny ovládané hlavne panikou a strachom z toho, že cez zimu nebude dosť plynu. Keď sa ukáže, že tieto obavy sú až príliš nafúknuté, ceny hneď klesnú. Aj toto sa už deje.
Otázka je, kde je ten rovnovážny bod medzi dopytom a ponukou. Myslím si, že skončí vyššie, ako bol minulý rok alebo v prvej polovici tohto roku. Na trhu totiž klesá ponuka emisných kvót kvôli MSR (množstvo emisných povoleniek na trhu, pozn. red.) a balíka Fitfor55. Nemecko odstavuje jadrové aj uhoľné zdroje, a tak zostanú plynové, ktoré vyrábajú elektrinu drahšie. Prírastok dotovaných obnoviteľných zdrojov energie, ktorý by to mal kompenzovať, je nižší. Avšak aj na tieto dotácie sa zbierajú prostriedky cez regulované zložky ceny, takže koncová cena má tiež tendenciu rásť. To potlačí nahor cenu elektriny. Celosvetovo rastie dopyt po plyne a to nedovolí zasa príliš hlboko klesať cenám plynu.
Ako sa zachovala firma Slovakia Energy, ktorá odišla zo Slovenska?
Otázkou tu je, do akej miery bolo to, že Slovakia Energy a možno aj niektorí iní dodávatelia si nechávali nákup elektriny na spot (denný trh), ich slobodným špekulatívnym rozhodnutím a do akej miery to bolo zapríčinené nemožnosťou nakúpiť elektrinu na forwarde, rok, dva dopredu.
Je totiž možné, že burzy, obchodníci aj elektrárne požadovali v prípade forwardového predaja veľmi vysoké záruky proti riziku, či to tento malý dodávateľ naozaj odoberie a naozaj zaplatí. Ak mám zložiť vysokú bankovú záruku, ktorá bude niekde ležať rok, dva, vlastne si zablokujem kapitál. Navyše, koncový odberateľ im platí až v čase dodávky.
Počul som pred časom, že bolo požadované až 100-percentné istenie. Toto si žiadny malý dodávateľ asi nemôže dovoliť, a tak nechávali väčšinu nákupu na spotový trh. Na druhej strane, tiež nie je korektné vykašľať sa na odberateľov a zahojiť časť strát tým, že predá dlhodobejšie forwardové kontrakty na trhu za aktuálne vysoké ceny, ak ich teda ten odberateľ predsa len mal uzatvorené. V tomto prípade mohol štát pomôcť týmto dodávateľom svojimi zárukami. Nikomu to však asi ani nenapadlo. Ktovie, či by vlastne aj štát mohol takto podržať súkromnú spoločnosť.