Čaká nás ďalšie zdražovanie. Priplatíme si aj za teplo, ceny pre rodiny budú iné pre každý región Slovenska

Priemerná rodina zaplatí na teple 625 eur za rok. Od januára by to malo byť v priemere o desať percent viac - teda približne o 60 eur za rok. Definitívnu podobu účtov za teplo musí ešte schváliť štátny regulátor.

25.09.2021 10:30
termostat, technológie, kúrenie Foto:
Ilustračné foto.
debata (141)

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár už vyzval koaličných partnerov na vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by riešila problém zvyšujúcich sa cien a energetickej chudoby. „Keď vieme do 24 hodín zriadiť skupiny na návrat dôvery v štát, tak musíme byť schopní zorganizovať skupinu naprieč ministerstvami aj na riešenie zvyšovania cien,“ ohlásil svoju požiadavku Kollár. Opozičný Smer na čele s Robertom Ficom inicioval mimoriadne parlamentné schôdzy na tieto témy. Prvá sa začne v utorok. „Budúci týždeň sa bude niesť v duchu chlebových tém,“ vyhlásil v piatok Fico.

Ceny tepla závisia aj od teplôt a dĺžky zimy. No najmä od paliva, ktoré je pri jeho výrobe využívané. „S ohľadom na vývoj cien komodít a emisných povoleniek je zrejmé, že najväčší nárast cien tepla možno očakávať pri teplárňach spaľujúcich uhlie a tiež zemný plyn,“ vysvetľuje analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.

Najviac negatívny cenový vývoj zasiahne domácnosti, ktoré využívajú zemný plyn priamo na vykurovanie. A to sú najmä rodiny na severe a východe krajiny. V Košiciach a Žiline si ku každým 100 eurám z faktúry za rok 2020 pripočíta domácnosť v budúcom roku tri eurá navyše. Zvyšujúce sa ceny energií, a teda energetická chudoba, sa dotknú v prvom rade ľudí s nízkymi príjmami. Podľa údajov Eurostatu si v minulom roku takmer šesť percent Slovákov nemohlo dovoliť dostatočne vykúriť svoje obydlie. V štatistike zostavovanej na základe celounijného zisťovania boli na tom lepšie v Maďarsku, Česku aj v Rakúsku.

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) nevylučuje rôzne „sociálne kompenzácie“. Zatiaľ nie je jasné, čo si pod tým predstavuje.

Účet bude možno ešte vyšší

Prvé zdražovanie tepla sa premietlo do cien už v lete. Teraz hlásia teplári ďalší nárast od januára. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) už avizoval, že spustil zisťovanie, koľko majú jednotliví výrobcovia tepla z plynu nakúpenej komodity a za akú cenu. V hre je aj scenár, že zdražovanie bude vyššie ako desať percent, hovorí pre Pravdu Martin Semrič zo spoločnosti Magna energia. „Navyše, ÚRSO bude čeliť výzve, aby cena tepla z rôznych teplární nebola na diametrálne odlišnej úrovni, keďže najmä menší výrobcovia nemajú také možnosti nákupu plynu ako tí veľkí,“ tvrdí analytik.

Ľuboš Lopatka, riaditeľ štátneho podniku MH Manažment, pod ktorý patrí aj MH Teplárenský holding, združujúci šesť slovenských teplární, pripomenul, že zdražovanie tepla sa darí čiastočne eliminovať aj úsporami v podniku. „Makrozáležitosti zmeniť nevieme, musíme preto pracovať na mikroprocesoch. Snažíme sa veľmi aktívne pracovať napríklad na znižovaní nákladov,“ povedal Lopatka.

Denník Pravda pripravil odpovede na najdôležitejšie otázky, týkajúce sa zdražovania tepla:

Koľko si priplatia domácnosti?

„Nárast ceny očakávame na úrovni desiatich percent,“ vypočítal obchodný riaditeľ spoločnosti MH Teplárenský holding Vojtech Červenka. Podľa údajov ÚRSO mala priemerná domácnosť v roku 2020 náklady na vykurovanie a teplú vodu 625 eur. Ak by teda jej spotreba nerástla, ani neklesala, vzorová domácnosť by si od januára priplatila vyše 60 eur. Reálna cena pre odberateľa však závisí od viacerých faktorov. Inú sumu môže očakávať domácnosť v nezateplenom paneláku, než tá v novostavbe kategórie A0 podľa toho, na ktorú svetovú stranu sú byty orientované. Záleží na tom, či sú na prízemí, v strede budovy, pod strechou. Cenu ovplyvňuje aj nadmorská výška, geografická poloha, pretože tieto údaje majú vplyv na počet vykurovacích dní v sezóne.

Kde na Slovensku si priplatia najviac?

Medziročnú zmenu ceny pri konkrétnych teplárňach vypočítali teplári o niečo nižšie ako je desať percent. Január 2020 totiž priniesol zlacňovanie, následne počas roka prišli prvé úpravy kvôli drahšiemu plynu a emisným povolenkám v niektorých teplárňach už k 1. augustu. Ďalšie zdražovanie má prísť od januára. Aj tu je to však, opäť, pre každú tepláreň iné.

Najviac sa bude zdražovať v Teplárni Košice a teplárni v Žiline, ktoré obe spaľujú na 50 percent uhlie a na 50 percent zemný plyn. Najviac si teda priplatia Košičania. Tam v auguste išla cena hore o 17 percent na 81,10 eura za megawatthodinu (MWh). Medziročné zdražovanie odhadujú zhruba o tri percentá. To znamená, že ku každým 100 eurám z faktúry za rok 2020 si pripočíta domácnosť v budúcom roku tri eurá navyše.

Bratislavská teplárenská od augusta zvýšila ceny o štyri percentá na 73,50 eura za MWh. Medziročné ceny oproti roku 2020 však plánujú znížiť o zhruba 7 percent. To znamená oproti roku 2020 úsporu 7 eur na každých 100 eur na faktúre.

Podobne ako v Košiciach a v Bratislave cenu korigovali od augusta aj v Martine. Tam v auguste zdraželi oproti januáru o 7,8 percenta na 73,30 eura za megawatthodinu. Zdraženie od budúceho roka má byť na úrovni 7,3 percenta. To znamená plus 7,3 eura na každých 100 eur, ktoré zaplatili za ostatnú sezónu.

Vo Zvolene zdražovali v lete o tri percentá, pretože prešli na spaľovanie štiepky, ktorá je lacnejšia. Preto odhaduje štátny podnik zlacňovanie o 1,2 percenta. Pre Zvolen to znamená úsporu 1,2 eura na každých 100 eur z minulého roka.

Ceny si drží aj štátna tepláreň v Trnave. Teplo jej dodáva jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice, preto výraznú zmenu na faktúrach zrejme nepocítia ani Trnavčania, podľa odhadov ceny klesnú o 0,6 percenta.

Prečo teplo dražie?

Veľkým dôvodom je prudký nárast cien tzv. emisných povoleniek. Emisné povolenky, zjednodušene povedané, dávajú firmám za peniaze možnosť vypúšťať do ovzdušia škodlivé emisie. „Scenár je taký, že do konca roka môže cena povolenky dosiahnuť 110 eur za tonu,“ upozorňuje výrobný riaditeľ Teplárenského holdingu Marcel Vratný. Ceny emisných povoleniek sa tak za posledný rok zdvojnásobili. V súčasnosti sa obchodujú za približne 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého. Okrem zdražujúceho sa plynu ako vstupnej komodity tak musia teplári platiť aj za tieto emisné povolenky.

„Cena začala rásť začiatkom novembra minulého roku. Bolo to vtedy, keď sa únia dohodla na zmene – zvýšení klimatických plánov na 55 percent zníženia emisií oproti pôvodným 40 percentám. A keď je niečoho menej, má to logicky vyššiu cenu,” vysvetľuje energoanalytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.

Dá sa vyhnúť zdraženiu pri vypnutí radiátorov?

Platiť bude aj ten, kto by si nechal radiátory vypnuté. Časť nákladov za odobraté teplo bytovým domom sa rozpočítava pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov, a teda platiť bude každý. Uvedený spôsob rozpočítavania nákladov však má svoju logiku, keďže byty v strede bytového domu by teoreticky nemuseli zapínať svoje radiátory aj celú zimu a nechali by sa doslova vykúriť na úkor svojich susedov.

„Všetci dodávatelia tepla bez ohľadu na to, či im úrad cenu tepla zmenil, alebo nie, sú povinní po skončení roka zúčtovať náklady v cenách tepla na skutočné ekonomicky oprávnené náklady,“ upozorňuje predseda ÚRSO Andrej Juris.

© Autorské práva vyhradené

141 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #plyn #teplo #elektrina #ÚRSO