„Bežný občan spotrebiteľ či malý podnik nemajú takmer žiadnu šancu ovplyvniť svoj účet, okrem efektívneho používania elektriny a plynu,“ myslí si o aktuálnej situácii František Stručka, energetický analytik Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
To, že sa bude zdražovať, pripustili pre Pravdu všetci hlavní dodávatelia plynu domácnostiam. „Ak by sme k dnešnému dňu rátali priemer veľkoobchodných cien za ostatných 12 mesiacov a za predpokladu ostatných položiek nezmenených, narástli by koncové ceny plynu približne o 18 percent,“ vypočítal Miroslav Kulla, konateľ innogy Slovensko.
Čítajte viac ANKETA: Najväčší dodávatelia plynu hovoria o vyšších cenách: Pôjdu hore o približne 15 percent
Jiří Koudela, riaditeľ obchodu Slovakia Energy, zhodnotil, že keby vychádzal z dostupných údajov, ceny komodity na budúci rok by domácnostiam vzrástli zhruba o päť eur za megawatthodinu. „Domácnosti s malou spotrebou používajúce plyn iba na varenie by si priplatili približne päť eur ročne. Domácnostiam používajúcim plyn na varenie a ohrev teplej vody potom môžu účty za plyn vzrásť o 20 až 50 eur ročne a domácnosti používajúce plyn aj na vykurovanie môžu v budúcom roku platiť aj viac ako 100 eur ročne navyše,“ vymenoval.
Najväčší dodávateľ na trhu SPP, ako aj ZSE Energia uviedli, že o konkrétnych cenách budú hovoriť až po rozhodnutí regulátora. Práve ten má totiž posledné slovo pri nastavení cenovej vyhlášky na budúci rok.
„Zemný plyn na komoditnej burze EEX za posledný rok výrazne zdražel. Tento nárast a jeho premietnutie do koncovej ceny úrad nedokáže ovplyvniť. V tejto súvislosti však zdôrazňujeme, že dôslednou reguláciou vieme ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria koncovú cenu plynu, ako je cena za distribúciu plynu alebo cena za prepravu plynu. A na tom už teraz naplno pracujeme,“ povedal Radoslav Igaz, hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulačný úrad totiž čoskoro plánuje predstaviť aj novelizovanú vyhlášku ÚRSO o cenovej regulácii v plynárenstve, ktorá môže spomínané poplatky zraziť.
Bez politických zásahov
Ministerstvo hospodárstva plánuje zdražovanie zmierniť tým, že zoškrtá napríklad štedré dotácie systému podpory obnoviteľných zdrojov. Tvrdí, že v prípade plynu má ruky zviazané. „Ministerstvo ani Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý reguluje ceny energií, vývoj ceny komodity na burze nedokážu ovplyvniť. A konkrétne dosahy nárastu koncových cien plynu na jednotlivé skupiny odberateľov sú plne v kompetencii regulačného úradu,“ odkázala Katarína Matejková, hovorkyňa rezortu hospodárstva.
Podobná situácia tu pritom už raz v minulosti bola. V decembri 2019 regulátor ohlásil, že koncové ceny za dodávku plynu pre domácnosti sa zvýšia priemerne o 4,94 percenta, čo pre priemernú rodinu, ktorá plyn používa na varenie a ohrev vody, znamenalo príplatok asi 60 centov mesačne. Vtedajšia vláda Smeru Petra Pellegriniho sa však rozhodla zakročiť a štátnemu SPP, ktorý má pod palcom dodávku pre 60 percent domácností, zdražovanie na pol roka zakázala.
Čítajte aj Ceny plynu od SPP sa nezmenia, štát to firme nariadi
Opatrenie však vyvolalo vlnu kritiky za narúšanie hospodárskej súťaže a diskrimináciu ostatných menších hráčov na trhu. To zdôrazňujú analytici aj v súvislosti s aktuálnou situáciou. "Akákoľvek dočasná a nesystémová regulácia alebo politický zásah skôr ublížia sektoru, ako pomôžu. Musíme si zvyknúť na to, že ceny elektriny a plynu sú podobne ako benzín a nafta tvorené na európskych burzách a nevieme ich nijako ovplyvniť,“ zdôraznil Stručka.
Čo stojí za zdražovaním
Aktuálny rast ceny plynu totiž podľa analytika a hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu nezasahuje iba Európu, ale kvôli prepojeným trhom aj celý svet. S dôsledkami zdražovania plynu budú v budúcich týždňoch a mesiacoch konfrontovaní všetci výrobcovia od Číny cez Francúzsko až po naše domácnosti. „Drahý plyn sa stáva až takým problémom, že ohrozuje celosvetové hospodárske oživenie po pandémii,“ upozornil Kovanda.
Dôvody zdražovania sú tiež komplexné. Na náš rast cien má však najvýznamnejší vplyv klasická "neviditeľná ruka trhu” – ponuka zemného plynu v Európe je nižšia ako dopyt po ňom. „Takmer 50 percent plynu prichádza do Európy z Ruska. Podľa aktuálnych údajov je ťažba zemného plynu v Rusku vyššia ako vlani, no jeho dodávky do Európy zodpovedajú úrovni roku 2017,“ priblížil pre Pravdu Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu.
Čítajte aj Plyn zdražuje nebývalým tempom. Analytici hovoria o plynovom šoku
Faktorov, prečo prúdi menej plynu z Ruska, je viac: havária a následný požiar v závode na spracovanie plynu v sibírskom meste Urengoj či dokončenie plynovodu Nord Stream 2, kde chce Rusko nižšími dodávkami ukázať jeho nenahraditeľnosť pre Európu. Na ceny plynu však vplývajú aj ďalšie dôležité faktory, napríklad odstavovanie jadrových elektrární v Nemecku, ktoré chcú nahradiť práve spaľovaním plynu.
„Spomenul by som aj rastúcu cenu emisných povoleniek kvôli klimatickým záväzkom a pokles dodávok zemného plynu v podobe skvapalneného zemného plynu. Jeho predajcovia momentálne uprednostňujú ázijský trh pred európskym,” dodal Kvasňovský. Napokon svoje robí aj samotná zmena klímy. Zimy sú totiž čoraz dlhšie a tuhšie, čím sa vyčerpávajú podzemné zásobníky a opäť sa zvyšuje dopyt. „Momentálny vývoj trhu a blížiaca sa zimná sezóna naznačujú, že v najlepšom prípade ceny ostanú skôr stabilné na vyšších úrovniach,“ uzavrel Kvasňovský.