Podľa prepočtov regulačného úradu môže byť dopad nárastu ceny silovej elektriny na koncovú cenu elektriny pre domácnosti v roku 2022 až na úrovni 15 percentného zdraženia.
„Masívny nárast ceny elektriny na svetových burzách nedokážeme ovplyvniť. Dôslednou reguláciou však ÚRSO vie ovplyvniť iné zložky, ktoré tvoria konečnú cenu elektriny a na tom už teraz naplno pracujeme,“ povedal predseda ÚRSO Andrej Juris. Burzová cena elektriny tvorí v štruktúre koncovej ceny elektriny pre slovenské domácnosti cca 40 percent.
Minister hospodárstva Richard Sulík už avizoval, že jeho rezort pripravuje balík opatrení, aby zdražovanie zmiernil. Jeho tajomník Karol Galek priblížil, že utlmia rast cien aspoň o polovicu z avizovaného 15-percentného nárastu. Ide napríklad o obmedzenie dotácie pre fotovoltaiku – teda zelenú energiu. „Znížili sme ich asi o polovicu,“ vyhlásil Galek.
Práve tento bod hodnotí energetický analytik Ján Pišta ako najviac reálny. „Zníženie dotácie na fotovoltaiku je z predstavených bodov jediný reálny príspevok k zníženiu koncových cien. Ešte je však predčasné hodnotiť, ako sa prejaví,“ uviedol pre Pravdu odborník zo spoločnosti JPX.
Martin Semrič zo spoločnosti Magna Energia je však skeptický voči zásahom štátu. „Kroky, ktoré je reálne podniknúť, sú výrazne obmedzené, ak nechce štát ešte viac kriviť trh. Ceny elektriny totiž objektívne stúpli nielen u nás, ale aj v zahraničí. Je logické, že na tento vývoj musia reagovať aj ceny pre koncových odberateľov,“ tvrdí pre Pravdu.
Trhy trhajú rekordy
Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, na ktorej nakupujú aj naši energetici, vo štvrtok zatvorila cena elektriny s dodávkou na Slovensku na budúci rok nad úrovňou 101 eur za megawatthodinu.
V piatok sa veľkoobchodná cena elektriny naďalej pohybovala na úrovni sto eur. Začiatkom tohto roka sa pritom elektrina obchodovala len za 55 eur za megawatthodinu. Analytici sa zhodujú, že za výrazným nárastom trhových cien elektriny sú stále drahšie emisné povolenky a taktiež rast cien plynu na trhoch.
“Veľká časť elektrickej energie je stále produkovaná z uhlia a to hlavne v Poľsku, ktoré je na energií z uhlia závislé a produkuje obrovské množstvo emisií. Aj keď vo zvyšku Európy je takáto výroba na ústupe, stále sa využíva a cena emisnej povolenky sa priamo premieta do ceny elektrickej energie,” vysvetlil Andej Lednár, konateľ poradenskej spoločnosti Prvá energetická.
Čítajte viac Ceny elektriny rapídne rastú. Sulík prezradil, o koľko si priplatíme, mimoriadnu schôdzu nepodporí
Pišta doplnil, že cena emisií začala rásť už začiatkom novembra minulého roku. “Bolo to vtedy, keď sa EU dohodla na zmene – zvýšení klimatických plánov. Všetkým bolo jasné, že pre systém EU ETS to bude znamenať menej emisných povoleniek. A keď je niečoho menej, má to logicky vyššiu cenu. V júli bol publikovaný balíček Fit for 55, ktorý obsahuje úpravy smerníc EÚ tak, aby tento ciel bol implementovaný. Naďalej to dvíha cenu povoleniek nahor,” vysvetlil.
Pripravujú sa aj legislatívne zmeny
Ministerstvo hospodárstva navyše pripravuje aj zmenu zákona o energetike. “Dôvodom je primárne implementácia takzvaného zimného energetického balíčka Európskej únie,” priblížil Sulík pre Pravdu s tým, že medzirezortné pripomienkové konanie novely zákona o energetike spolu s kompletným znením návrhu zverejnia v priebehu septembra.
Nový energetický zákon by mal podľa ministra riešiť aj dlhodobo plánovanú dereguláciu cien energií pre malé podniky a domácnosti. To má viesť k rozšíreniu ponuky nových produktov a služieb, napríklad v podobe dynamického určovania cien v závislosti od vývoja cien na veľkoobchodných trhoch, a v konečnom dôsledku k zvyšovaniu konkurencie na trhu.