Medziročné porovnanie dodávok a spotrieb tepla v mesiacoch apríl a máj tak bolo nad priemerom minulých rokov. Či sa rekordne dlhá vykurovacia sezóna zo začiatku tohto roka prejaví aj na nedoplatkoch či preplatkoch za dodávku tepla a teplej vody pre domácnosti, zatiaľ Kurilla nevie predpovedať. „To, ako sa to v konečnom dôsledku prejaví na účtoch spotrebiteľov, budeme vidieť až po skončení kalendárneho roka. Teplá jeseň môže priemernú ročnú spotrebu dorovnať na hodnoty z posledných rokov,“ dodal Kurilla.
Medziročná spotreba tepla vo väčšine miest bola vyššia. Dôvodov je viacero. Napríklad, už spomínaná rekordne dlhá vykurovacia sezóna. „Ďalším dôvodom zvýšenej spotreby tepla bol tzv. COVID efekt, ktorý sa prejavil predovšetkým v menších mestách, kde spotrebu „ťahali“ najmä domácnosti,“ dodal Kurilla. V hlavnom meste, respektíve vo väčších mestách, sa niekoľkomesačné obmedzenie pohybu, tzv. lockdown, nepremietlo do spotreby tepla v takom rozsahu, ako to bolo práve v menších mestách. „Dôvodom bolo utlmenie činnosti v niektorých priemyselných odvetviach, pokles sezónnych pracovných možností, obmedzenie voľného pohybu medzi okresmi, čo malo značný vplyv na obsadenosť tzv. prenajímateľných bytov počas zimných mesiacov,“ vysvetlil Kurilla.
Štandardná slovenská domácnosť odoberajúca tepelnú energiu od Veolia Energia Slovensko, pri dodržaní porovnateľnej spotreby tepla, medziročne ušetrila za vlaňajšok na dodávkach tepla a teplej vody v priemerne 40 eur. „Samozrejme, to, koľko konkrétna domácnosť za teplo v konečnom dôsledku ušetrila, v nemalej miere závisí aj od správania užívateľov vykurovaných objektov a od technického stavu budov,“ upozornil Kurilla. Do konca júla by mali všetky domácnosti dostať od svojich správcov bytov vyúčtovanie za spotrebu tepla a teplej vody v minulom roku.