Ďalší dôsledok pandémie? Lockdown môže zvýšiť výdavky na energie

Priemerná slovenská domácnosť minie zvyčajne na tepelnú energiu približne 2,6 percenta zo svojich spotrebných výdavkov. Pre prácu z domu, dištančné vzdelávanie či celkovo obmedzenie pohybu trávime viac času doma a v zimných mesiacoch to znamená pre mnohé domácnosti vyššiu spotrebu tepelnej energie, uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.

13.02.2021 15:55
1

Vyššia spotreba tepla však môže byť v tomto roku kompenzovaná nižšími cenami. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) dodávateľom medziročne znížil priemernú cenu tepla o 4,2 percenta. „To môže byť dobrá správa najmä pre tie domácnosti, ktoré počas tohtoročnej zimy trávia viac času doma,“ uviedla Sadovská. V konečnom dôsledku by mohli domácnosti pri vykurovaní či príprave teplej úžitkovej vody ušetriť desiatky eur.

Výška nákladov na teplo závisí od počasia, od toho, koľko času trávime doma, od prístupu k efektívnemu vykurovaniu domácností, ale aj od zdroja, alebo paliva použitého na výrobu tepla. Podľa údajov Eurostatu si počas uplynulých troch rokov (2018 – 2020) slovenské domácnosti za teplo medziročne priplácali. Najviac sme zvýšenie cien pocítili v roku 2019, keď cena tepla medziročne vzrástla o 6,5 percenta.

Naopak, vlani sme si za tepelnú energiu priplácali v priemere iba 0,4 percenta. Najvýraznejší pokles cien tepla, a to o 5,3 percenta, evidovali slovenské domácnosti v roku 2017. Primerané teplo v byte alebo v dome však ešte stále nie je v niektorých slovenských domácnostiach samozrejmosťou. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu si nemôže dovoliť vykurovať dom alebo byt na optimálnu teplotu takmer osem percent slovenských domácností.

Situácia sa, navyše, za posledné roky zhoršila, keďže podiel takýchto domácností sa zvýšil z vyše štyroch percent v roku 2017. Sadovská upozornila aj na nové možnosti vykurovania, ktorými sú obnoviteľné zdroje energie alebo spaľovanie odpadov. Podľa Eurostatu sa v roku 2019 tepelná energia z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) podieľala až 19,7 percenta na celkovej spotrebe tepla, čo je oproti roku 2018 výrazný rast.

Do obnoviteľných zdrojov boli však v roku 2019 prvýkrát zarátané aj domy vykurované drevom či štiepkou, čo odborníci na obnoviteľné zdroje energie považujú za veľmi nešťastné a neakceptovateľné riešenie, keďže ide o suroviny produkujúce významné množstvo emisií . „Slovensko má pritom potenciál na to, aby zvýšilo podiel obnoviteľnej energie pri výrobe tepla či chladu aj normálnou cestou. Okrem už teraz rozšírenej biomasy či bioplynu môže byť v nasledujúcich rokoch vhodnou možnosťou geotermálna energia,“ uviedla analytička.

Výborným príkladom je podľa nej Island, ktorý má podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu na úrovni až 80 percent. Aj na Slovensku potenciál geotermálnej energie potvrdzujú zrealizované hydrogeologické merania a prieskumy. Využíva sa však zatiaľ len na úrovni približne troch percent a teplo z tohto zdroja sa do centrálneho zásobovania dostáva len v štyroch lokalitách (Veľký Meder, Šaľa, Sereď a Galanta).

V prípravnej fáze sú aj ďalšie projekty a to v lokalitách Žiar nad Hronom, Prešov či Kežmarok, potenciál existuje aj v prípade lokality Košice – Ďurkov. Ďalším v zahraničí preferovaným zdrojom na výrobu tepla je odpad. Pri takejto výrobe tepla sa využíva odpad, ktorý nie je možné už inak materiálovo zhodnotiť a ktorý by zrejme skončil na skládke. „Napríklad vo Viedni teplom z odpadu kúria až v 210-tisíc domácnostiach,“ dodala Sadovská.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
1 debata chyba
Viac na túto tému: #výdavky #lockdown #energie #domácnosť