Slovensko vyrába len pätinu energie z obnoviteľných zdrojov

, 06.02.2021 07:00

Rok 2020 bol rokom bezprecedentných výziev a zaznamenal veľké zmeny vo všetkých ekonomikách a spoločnostiach. Takmer päť rokov po podpísaní Parížskej dohody bol svet svedkom alarmujúcich následkov pandémie COVID-19. Čoraz dôležitejšia sa ukazuje potreba prechodu na využívanie udržateľnej energie a dekarbonizáciu existujúcich energetických systémov.

Vlády a inštitúcie majú teraz spoločnú tému – výrobu obnoviteľnej energie a konečné riešenie problému zmeny klímy. Programy investovania a inovácie pre energie z obnoviteľných zdrojov sú čoraz ambicióznejšie. Už nie sú len o nákladoch alebo technologickej vyspelosti, ale o dostatočnom množstve projektov, ktoré by uspokojili záujem bánk, investorov a firiem v tomto sektore. „Čistá energia sa stáva dotovaným odvetvím a odstraňujú sa v ňom právne, politické a štrukturálne prekážky,“ hovorí Michal Huťan, partner a vedúci lokálneho tímu pre energetiku a infraštruktúru CMS Slovensko.

Dominujú Európa a Čína, pribúdajú nové trhy

Vďaka preukázateľnému zníženiu nákladov a environmentálnym prínosom sa technológie z obnoviteľných zdrojov stávajú čoraz atraktívnejšou príležitosťou pre mnohé krajiny. Počas posledného desaťročia boli Čína a Európa dva najväčšie trhy s projektmi v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, avšak o slovo sa hlásia rozvíjajúce trhy. Európa a Čína budú naďalej lídrami a v Číne budú stále dominovať predovšetkým domáci hráči. Predpokladá sa však, že veľká časť projektov sa bude odohrávať na rozvíjajúcich sa trhoch, ktoré posledné roky strávili prípravou vhodných podmienok na investície.

Podľa údajov agentúry Bloomberg bolo v 2018 pridaných na rozvíjajúcich sa trhoch 107 GW novej kapacity čistej energie, pričom solárna energia predstavuje 66 GW a vietor 29 GW. Za hlavných svetových aktérov v oblasti obnoviteľnej energie sa dnes na nových trhoch považujú India a Brazília, pričom svoje kapacity rozširujú Vietnam, Keňa, Južná Afrika a Turecko.

Kľúčové globálne trendy

Pobrežná veterná energia ponúka rozsah, ktorý žiadna iná forma obnoviteľnej energie nemôže poskytnúť a v niektorých krajinách hrá kľúčovú úlohu. Dnes sa považuje za vyspelú technológiu a za posledných desať rokov bolo globálne spustených viac ako 150 nových projektov. V nasledujúcich dvoch desaťročiach môže tento sektor dosiahnuť hodnotu okolo jedného bilióna dolárov. „Pozoruhodný rast bol spôsobený zlepšením technológií a dodávateľských reťazcov, zvýšenou politickou podporou a nižšími nákladmi na kapitál,“ vysvetľuje Michal Huťan.

V projektoch veternej energie dominujú európske spoločnosti. Prvý pobrežný veterný park na svete bol postavený pri pobreží Dánska v roku 1991 a za posledných 30 rokov našlo svoje domovy v severných a atlantických moriach niekoľko veľkých komerčných pobrežných veterných elektrární. Európa je síce lídrom, ale iné kontinenty sa snažia zvyšovať kapacitu svojich zariadení. Napríklad Čína je na čele ázijského trhu a v roku 2019 dosiahla nový rekord v inštalácii 2,4 GW veternej energie na mori za jediný rok. Predpokladá sa, že globálny trh s veternou energiou na mori bude v nasledujúcich dvoch desaťročiach rásť o 13 percent ročne, pričom väčšina rastu bude prichádzať z Európy, Číny a ďalších rozvíjajúcich sa trhov, ako sú Taiwan a Brazília.

Dôležitú otázku hrá hodnota projektov, ktoré majú vysoké počiatočné náklady a vyžadujú si stabilné ceny energií, či politickú podporu. Medzinárodná energetická agentúra uviedla, že solárne projekty ponúkajú teraz historicky najnižšiu cenu elektriny. Náklady na výrobu viac ako polovice elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov na celom svete boli v roku 2019 nižšie ako náklady na výrobu energie z uhlia. Najväčšie zníženie nákladov zaznamenala výroba solárnej energie, projekty veterných parkov na pobreží a umiestnených priamo na mori.

Opatrenia na oživenie ekonomík

V decembri 2019 oznámila Európska komisia obsah Európskej zelenej dohody, ktorá bude slúžiť ako plán Únie na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. „Zelená dohoda zahŕňa komplexnú revíziu európskeho hospodárstva. V tomto roku môžeme očakávať množstvo právnych predpisov, ktoré reformujú všetko od emisných noriem po zdaňovanie,“ hovorí Michal Huťan. Jedným z odvážnych cieľov je dosiahnuť do roku 2050 kapacitu 459 GW veternej energie pomocou veterných parkov na mori.

Reakcie na pandémiu spôsobili podľa Medzinárodnej energetickej agentúry väčšie narušenie sektoru ako ktorákoľvek iná udalosť v nedávnej minulosti. Dopady boli viditeľné vo všetkých oblastiach – od ponuky a dopytu až po vývoj a výstavbu energetických projektov. „Zaujímavé je, že výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov zavádzané obmedzenia do veľkej miery neovplyvnili. Čiastočne kvôli tomu, že veterné a solárne parky sú pasívnejšími prostriedkami v porovnaní s plynovými elektrárňami a vo všeobecnosti si vyžadujú menej prevádzkového personálu,“ hovorí Michal Huťan.

Keďže sa vlády teraz snažia o ekonomické oživenie, vznikajú príležitosti budovať spravodlivejšiu a ekologickejšiu ekonomiku. Mnoho balíkov na obnovu preto smeruje na opatrenia zamerané na dekarbonizáciu energetických systémov. Napríklad vláda Spojeného kráľovstva prisľúbila 160 miliónov libier pre zvýšenie kapacity veternej energie na mori na 40 GW do roku 2030, nemecká vláda poskytne 50 miliárd eur na podporu ekologických technológií vhodných pre budúcnosť a v Kolumbii bude obnoviteľná energia tvoriť jeden z troch pilierov ekonomického oživenia. „Do budúcnosti očakávame, že zavádzanie obnoviteľnej energie bude hrať zásadnú úlohu pri obnove ekonomík a pri znižovaní rizika zmeny klímy,“ dopĺňa Michal Huťan.

Na Slovensku dominuje jadrová energia

Podľa údajov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predstavovala v roku 2019 elektrina spotrebovaná z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) 17,42 percenta energetického mixu Slovenska. Celková výroba elektriny z OZE dosiahla 18,42 percenta. Najviac využívanými obnoviteľnými zdrojmi sú u nás biomasa 5 percent a vodná energia 8,1 percent. Solárna energia dosahuje podiel iba 1,8 percenta, zatiaľ čo jadrová energia stále vyrába viac ako 55 percent všetkej elektriny spotrebovanej na Slovensku.

Historicky bola výroba elektriny z OZE podporovaná schémou výkupných taríf. Výrobcovia predávali takto vyrobenú elektrinu za pevné ceny, ktoré boli vyššie ako ceny za elektrinu konvenčne vyrábanú. Takto sa zvýšila cena elektriny pre všetkých koncových používateľov. Úroveň výkupného závisí od roku, v ktorom bol projekt uvedený do prevádzky a je garantované zákonom na stanovený počet rokov. „V poslednom období sa však distribučné spoločnosti zdráhajú pripájať nové zariadenia, najmä solárne, s odôvodnením, že národná sieť nemá dostatočnú kapacitu,“ hovorí Michal Huťan.

Aj preto prijala slovenská vláda veľkú legislatívnu zmenu s účinnosťou od januára 2020. Úprava znamená postupné ukončenie udržiavania nákladovej efektívnosti a minimalizáciu dopadu na konečné ceny energie. Pravidlá zaviedli nový prémiový tarifný výkup prostredníctvom zelených aukcií pre solárne zariadenia nad 100 kW a pre ďalšie zariadenia nad 500 kW namiesto existujúceho systému výkupných cien. „Pre menšie zariadenia už nebude sadzba taká veľkorysá ako v minulosti, keď bola nainštalovaná väčšina nových solárnych elektrární,“ dopĺňa Michal Huťan.

Novela tiež zaviedla miestny zdroj do 500kW a povinnosť distribučných spoločností pripojiť tieto zdroje k národnej sieti pod podmienkou, že sa v mieste inštalácie spotrebuje 90 percent elektriny. Pribudli aj nové obmedzenia, ktoré ovplyvnia hlavne výrobu elektriny z biomasy alebo bioplynu v dôsledku emisií skleníkových plynov.

Prvá slovenská zelená dražba a budúcnosť obnoviteľnej energie

Najvýznamnejšou aktualizáciou bolo bezpochyby zavedenie zelených aukcií nových zariadení. Vo februári minulého roka vyhlásilo ministerstvo hospodárstva prvú zelenú aukciu pre nové zariadenia s kapacitou do 30 MW so zaručenou prémiovou tarifou za 15 rokov. Projekt bol zameraný na nové solárne zariadenia s maximálnym inštalovaným výkonom 100kW – 2MW a zariadenia využívajúce biomasu, bioplyn, plyn z úložísk, plyn z čistiarní odpadových vôd, veternú, vodnú alebo geotermálnu energiu s maximálnym inštalovaným výkonom 500 kW – 10 MW. „Aukčné pravidlá uložili distribučným spoločnostiam povinnosť pripojiť víťazné zariadenia k národnej sieti. Bohužiaľ, kvôli pandémii bola táto prvá aukcia zrušená,“ hovorí Michal Huťan.

Nová vláda oznámila plán so silnou podporou obnoviteľných zdrojov energie. Cieľom je znížiť byrokraciu, zvýšiť transparentnosť podporných schém a zjednodušiť proces podávania žiadosti. „Dúfajme, že to prinesie nižšie ceny elektriny z obnoviteľných zdrojov pre konečných spotrebiteľov. Náklady na výkupné predstavujú totiž asi 20 percent konečnej ceny elektriny,“ dopĺňa Michal Huťan.

Nová vláda schválila aj národný plán v oblasti energetiky a podnebia. Do roku 2030 by malo na Slovensku pochádzať 20 percent všetkej energie z obnoviteľných zdrojov. Predpokladá sa, že celkové investičné náklady budú 4,3 mld. eur. Vzhľadom na citlivý environmentálny aspekt vláda neplánuje podporiť inštaláciu nových vodných elektrární.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Parížska dohoda #obnoviteľné zdroje #Čína
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku