Novela zavádza povinnosť mať súhlas vlády pre priamy či nepriamy prevod alebo prechod prvku na iného vlastníka podniku, čo spadá do takzvanej kritickej infraštruktúry. A to bez ohľadu na to, či predaj pôjde podľa slovenských zákonov alebo nie. Podniky v kritickej infraštruktúre nie sú zverejnené, je však zrejmé, že ide o tie, čo spadajú napríklad do sektoru elektroenergetiky, hutníctva, plynárenstva.
Sulík zmenu obhajuje nielen pandémiou, ale i problémami štátu ako 34-percentného vlastníka so Slovenskými elektrárňami. „Problém je v tom, že Slovenské elektrárne sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk. A tu začína problém,“ vysvetlil minister hospodárstva pri predstavovaní novely v parlamente. Jedna z bánk, ktorej elektrárne dlžia peniaze, Sberbank, totiž podľa ministra odmietla predĺžiť splatnosť úverov. Výsledkom je, že od pondelka sa SE nachádzajú formálne v bankrote. Banka Sberbank začala ako záruku požadovať nielen jednotlivé časti Slovenských elektrární, ale aj akcie podniku ako celku.
Slovenské elektrárne sú v dobrej kondícii
„Úvery, ktorými Slovenské elektrárne financujú svoju činnosť sú prevažne splatné v roku 2025, a preto sme nežiadali o predĺženie splatnosti týchto úverov. Zároveň Slovenské elektrárne zatiaľ nezaznamenali žiadna snahu banky Sberbank vstúpiť do akcionárskej štruktúry Slovenských elektrární, ani zo strany banky takáto žiadosť nezaznela. Neprebiehajú ani žiadne procesy, ktoré by naznačovali, že by k takémuto kroku malo dôjsť,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa spoločnosti Slovenské elektrárne Oľga Baková.
Slovenské elektrárne si podľa nej riadne plnia všetky svoje záväzky. „Nevidíme dôvody, ktoré by mali spôsobiť zhoršenie našej finančnej situácie. Práve naopak, ceny elektriny na trhu stúpli a predávame za vyššie ceny ako sme predpokladali v schválenom pláne akcionármi,“ hovorí Baková. Tento plán bol poskytnutý aj financujúcim bankám a spoločnosť je v lepšej finančnej kondícii ako sa očakávalo, dodáva. „ENEL a EPH ako majoritný akcionár na konci roka 2020 uzavreli dohodu o dofinancovaní projektu Mochovce 34 a dali nám prísľub dodatočného financovania vo výške 267 miliónov eur v prípade, že by došlo k ďalšiemu navýšeniu rozpočtu,“ vyjadrila sa Baková.
Podniky nadšené nie sú
„O motivácii pre prijatie tejto právnej úpravy žiaľ nemáme žiadne informácie, pričom ide o zásadnú zmenu z pohľadu zahraničných investorov a kľúčových spoločností na Slovensku. O týchto zmenách nebola žiadna verejná diskusia a vzbudzuje u nás isté obavy, keďže nepoznáme presný zámer predkladateľa. Iniciatíva môže poškodiť vnímanie Slovenska ako bezpečnej krajiny pre investovanie a ako krajiny, kde sa rešpektujú vlastnícke práva,“ povedal hovorca spoločnosti Slovnaft Anton Molnár. Ostatne na to upozornil aj legislatívny odbor úradu vlády.
To, že návrh nebol prerokovaný s firmami, rovnako ako využitie skráteného legislatívneho konania, prekáža aj Klubu 500. „Vláda opäť porušila legislatívne pravidlá, keď o návrhu nebolo vedené riadne pripomienkové konanie. Zároveň využila skrátené legislatívne konanie, čo koaličné strany za predchádzajúcich vlád sami tvrdo kritizovali, a čo je nepochybne v rozpore z Programovým vyhlásením vlády,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Hoci rozumie, že vláda chce chrániť strategické záujmy v spoločnostiach, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry, no narýchlo schválená novela navrhuje extrémne riešenia.
Novela ide podľa Gregora i nad rámec štandardov v rámci krajín Európskej únie. A to najmä kvôli obmedzovaniu prevodov v rámci EÚ, nezmyselne nízkej úrovni podielu, kedy sa pri jeho prevode zakladá povinnosť získať súhlas vlády a tiež nevhodne definovaným kritériám pre schválenie takéhoto prevodu. „Ide o nekvalitnú a narýchlo pripravenú novelu, ktorá zasahuje do nedotknuteľnosti vlastníckych práv. Je podľa nášho názoru v rozpore v právom EÚ a aj v rozpore s ústavou Slovenskej republiky,“ hovorí Gregor.
Je to kóšer?
Podľa novely by sa súhlas vlády vyžadoval aj pri prevode vlastníckych práv osôb, ktoré majú nepriamu účasť na základnom imaní, alebo hlasovacích právach a ktoré sú napríklad obchodované na svetových burzách. „V prípade schválenia takejto novely by došlo k nezvratnému poškodeniu Slovenskej republiky v zmysle globálneho investičného prostredia. Takto nastavené podmienky sa stanú predmetom zdĺhavých súdnych sporov, ktoré, kým nebudú vyriešené, dávajú priestor na politizáciu hospodárstva,“ upozorňuje Gregor. Aj preto Klub 500 žiada, aby Sulík návrh stiahol.
Prejde návrh v Bruseli? Podľa Ingrid Ludvikovej zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku ide o vnútornú záležitosť členského štátu – Európska komisia do takýchto vecí nezasahuje. „Pokiaľ ide o posudzovanie súladu s legislatívou EÚ, všeobecne platí, že je možné ju posudzovať len pri zákonoch, ktoré v členkom štáte prešli celým legislatívnym kolečkom a nadobudli účinnosť,“ hovorí Ludviková. Pokiaľ sa vyskytne pochybnosť o súlade s európskou legislatívou, je samozrejme možné poslať komisii podnet na preskúmanie, dodala. Komisia sa podľa hovorkyne bude záležitosti venovať, ak je to v jej kompetencii.
Čo chce zmeniť novela?
Štát chce mať výraznejší vplyv na prvky kritickej infraštruktúry. Aktuálne nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti ich prevádzkovateľov a nemá žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Vláda preto v pondelok na návrh ministerstva hospodárstva schválila s pripomienkami novelu zákona o kritickej infraštruktúre, ktorá v tejto oblasti zavádza zmeny. Ministri zároveň odsúhlasili, aby o materiáli rokovali poslanci v skrátenom konaní. Novela zákona je podľa rezortu hospodárstva nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou pandémiou.
„Štát musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov,“ dôvodí ministerstvo. Návrh novely zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas ministerstva hospodárstva so zmenou vlastníctva k prvku kritickej infraštruktúry. O tomto návrhu bude rozhodovať vláda a bude sa k nemu vyjadrovať aj bezpečnostná rada štátu. (sita)