Ide o najrýchlejšie tempo rastu od júla 2019, upozorňuje analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská. „Vývoj priemyselnej výroby výrazne ovplyvňuje vývoj vo výrobe dopravných prostriedkov. Práve táto oblasť v novembri zaznamenala významný nárast výroby,“ povedala. Medziročne rástla o 3,4 percenta.
Čísla ťahala aj výroba kovov. Tá si oproti novembru 2019 pripísala 13,9 percenta. Chemický priemysel sa síce nepodieľa až takou významnou mierou na celkovej priemyselnej výrobe, no tempo rastu na úrovni 44,4 percenta padlo podľa analytičky vhod. Výroba elektrických zariadení medziročne vzrástla o 3,9 percenta.
Quo vadis priemysel?
Priemysel nateraz, zdá sa, pomerne úspešne vzdoruje druhej vlne pandémie. „Decembrová nálada v priemysle však naznačuje, že jemná korekcia na prelome rokov sa nedá vylúčiť,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Pre slovenský priemysel bude totiž aj naďalej kľúčová najmä kondícia jeho hlavnej zložky – automobilového priemyslu. Čísla predajov áut v Európe v závere roka naznačili pokles, nateraz však nejde o takmer úplné zastavenie predajov ako tomu bolo minuloročnú jar. „Pozitívny rast si navyše drží čínsky trh, ktorý by mohol byť dôležitým stabilizačným faktorom najmä pre slovenských výrobcov v segmente SUV,“ hovorí analytik.
Priemyslu by mala podľa Koršňáka pomáhať aj jemnejšia forma obmedzení počas druhej vlny. Európske krajiny už zvyčajne nepristupujú k úplnej uzávere hraníc. „Akokoľvek, druhá vlna pandémie predsa len čiastočne zasiahne aj priemysel, minimálne spomalí jeho zotavovanie,“ upozorňuje analytik. Brzdou pritom nemusí byť len znova klesajúci dopyt, ale aj problémy na ponukovej strane, vysvetľuje – keď znovu šíriaca sa pandémia môže narúšať produkciu v časti subdodávateľského reťazca.
„Produkcia v úvode roka bude opäť zaostávať za úrovňami spred roka,“ očakáva analytik. Úrovne spred krízy by mohol priemysel podľa neho dosiahnuť najskôr až v druhej polovici budúceho roka. Prípadne až v úvode roka 2022.
Do novembra padli autá o necelú pätinu
Za prvých 11 mesiacov minulého roka zaznamenal priemysel medziročný pokles výroby o 10,3 percenta. Ide o jasný dopad pandémie. „Väčšine odvetví sa pritom za celých 11 mesiacov nepodarilo prekonať úrovne z roka 2019,“ hovorí Sadovská. V prípade kľúčovej výroby dopravných prostriedkov išlo až o 18,1-percentný prepad.
Naopak výroba koksu a rafinovaných ropných produktov rástla. „V jej prípade sú ale tohtoročné lepšie čísla ovplyvnené odstávkou jedného z hráčov v tejto oblasti v roku 2019,“ vysvetľuje analytička. Nárast eviduje aj chemický priemysel, ktorý sa za obdobie 11 mesiacov dostal do plusu práve vďaka novembrovému rastu produkcie.
Priemyselná výroba ako taká zaznamenala nárast o 0,5 percenta, v prípade ťažby a dobývania bol zaznamenaný nárast na úrovni 5,6 percenta a dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu bola ešte vo výraznejšom pluse, keď zaznamenala nárast o 14,1 percenta. Ťažba a dobývanie, ale i výroba elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu zaznamenali za analyzované obdobie nárast produkcie.
Stavebníctvo potiahli diaľnice
November nepriniesol oživenie len do priemyslu, ale prekvapivo aj do slovenského stavebníctva. Podľa údajov Štatistického úradu vzrástla jeho produkcia v novembri o úctyhodných sedem percent.
V medziročnom porovnaní sa tak dynamika jeho poklesu zmiernila z 23,6 percenta na deväť percent, upozornil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Ide tak o najmiernejší medziročný pokles produkcie od marca minulého roka.
„Dôvody novembrového oživenia stavebníctva je potrebné hľadať najmä v menšom z jeho dvoch segmentov – vo výstavbe infraštruktúry,“ hovorí analytik. Produkcia v tomto segmente sa dokonca v novembri vrátila až na úroveň spred roka. „Výstavbe infraštruktúry v novembri pravdepodobne pomohli dokončovacie práce na niekoľkých diaľničných úsekoch, ktoré boli odovzdané do užívania v závere minulého roka,“ hovorí Koršňák.
Zlepšenie, hoci nie až tak výrazne, zaznamenal v novembri aj väčší zo stavebníckych segmentov – výstavba budov. Produkcia sa tu v porovnaní so slabým októbrom zvýšila o šesť percent. Dynamika medziročného poklesu sa zmiernila z 23,8 percenta na 15,9 percenta. „Naďalej však platí, že výstavba budov má svoj cyklický vrchol už za sebou. Aktuálny pokles je tak najmä výsledkom pozvoľného schladzovania rezidenčného trhu i investičnej výstavby,“ hovorí Koršňák. Svoju rolu však môžu podľa neho hrať aj dôvody súvisiace so stavebným zákonom. Developeri si totiž od neho sľubujú zmeny, ktoré by odštartovali nový cyklus vo výstavbe budov.