„Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala k riešeniu energetickej chudoby. Prišla však ďalšia zima a ohrozené domácnosti opäť zostávajú bez cielenej podpory. Trpia tým ľudia aj životné prostredie. Častejšie smogové situácie navyše zhoršujú naše zdravie a zvyšujú riziko infekčných ochorení,“ povedala Liliana Rástocká zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Riešenia problému energetickej chudoby ponúkajú aj vedci zo Slovenskej akadémie vied. Podľa nich treba v prvom rade schváliť definíciu energetickej chudoby, ktorá stále chýba. Kompetentní by mali zabezpečiť ochranu pre ľudí v najväčšej núdzi. Predĺžiť im lehotu pred odpojením od energetických sietí, zabezpečiť možnosť predplateného odberu, zvyšovať energetickú efektívnosť aj pre nízkopríjmové domácnosti, či zabezpečiť priamu finančnú podporu na krytie zvýšených nákladov na energie.
Aj keď sa energetická chudoba už rieši niekoľko rokov, minimálne dve ostatné vlády sľubovali tým najzraniteľnejším, že systém nastavia tak, aby nezostali bez dodávok tepla či elektriny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ešte pod bývalým vedením Ľubomíra Jahnátka prišiel v apríli minulého roka s novou koncepciou na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Komplexné riešenie energetickej chudoby na Slovensku uzrie svetlo sveta zrejme až v novom regulačnom období. Teda po roku 2021. Nový predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris však dovtedy chce riešiť aspoň akútne prípady.
ÚRSO by chcel podľa ostatnej analýzy vyriešiť energetickú chudobu na Slovensku napríklad aj zavedením príspevku na energie. Domácnosti, ktoré by dostali od príslušného sociálneho odboru úradu práce štatút energeticky chudobnej domácnosti, by mali podľa počtu členov rodiny dostať od štátu príspevok na energie od zhruba 10 eur do 28,5 eura.
Vo svete energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky.