Zatočí s cenami energií rezort hospodárstva?

Deregulácia cien. Taký je recept z dielne ministerstva hospodárstva na privysoké ceny energií. „Chceme zaviesť postupnú dereguláciu cien energií pre malé a stredné podniky a pre domácnosti,“ povedal podľa agentúry SITA štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Výsledkom by mohla byť vyššia konkurencia na slovenskom trhu s energiami. A teda aj zníženie faktúr.

12.07.2020 18:00
debata (30)

Energetici otvorenie diskusie o regulácii viac ako vítajú. Nateraz spadajú u nás pod regulované ceny totiž všetky domácnosti a aj malé firmy. Aký-taký pokus urobil odvolaný šéf regulačného úradu Ľubomír Jahnátek, keď sa pokúsil zaviesť termín energetická chudoba. Išlo už o druhý neslávny pokus. Ten prvý spravil ešte v decembri 2016 jeho predchodca Jozef Holjenčík.

Ľudia s nízkymi príjmami by mali byť podporovaní na to určenými dotačnými schémami, a nie cez plošnú reguláciu, upozorňuje porfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. "Dnes sú totiž regulovaní aj tí, ktorí si doma vykurujú bazény či príjazdové cesty do garáže,“ hovorí. Rovnako nemá podľa Semriča zmysel ani regulácia malých podnikov.

"Prinajmenšom v segmente malých podnikov možno cenovú reguláciu považovať za dlhodobo neopodstatnenú,“ povedal hovorca spoločnosti SPP Ondrej Šebesta. Jej zrušením by sa vytvoril priestor na zaujímavé produkty, dodáva.

Naopak, pri domácnostiach by podľa Šebestu postačilo zaviesť hornú hranicu spotreby. Ľudia, čo odoberajú viac, by nespadali pod ceny určené regulátorom. "Konkurencia je v tomto segmente rozvinutá dostatočne na to, aby zabezpečila pre účastníkov vzájomne vyvážené a férové podmienky a ceny,“ hovorí Šebesta. Takáto zmena by zasiahla len minimum odberateľov. Regulované ceny plynu by naďalej malo viac ako 99 percent domácností, dodáva Šebesta.

"V dôsledku regulácie sme pri niektorých segmentoch v strate, a teda nemôžeme investovať a nasadzovať nové technológie,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Východoslovenská energetika Miroslav Kulla. Práve regulácia bráni podľa neho rozvoju trhu.

"Pre segment domácností by sa mohla zachovať regulácia citlivej skupiny, teda energeticky chudobných, ktorí sú cenovo chránení aj inde v únii,“ pripomína hovorkyňa spoločnosti Stredoslovenská energetika Michaela Krivá. Problém je, že energetickú chudoba naša legislatíva nepozná.

"Každá regulácia dlhodobo spôsobuje deformáciu trhu a obmedzuje hospodársku súťaž, z ktorej môže v konečnom dôsledku získať koncový užívateľ,“ hovorí predseda predstavenstva ZSE Energia Juraj Krajcár. Mala by je však podľa neho predchádzať dôsledná diskusia.

Možno aj o päť percent

Okrem zásahov rezortu hospodárstva či nového šéfa regulačného úradu Andreja Jurisa bude na ceny elektriny tlačiť aj pokles cien na burze.

Vlani do vzorca na výpočet koncovej ceny elektriny vstupovala suma 51,85 eura za megawatthodinu. Elektrina na tento rok tak zdražela o vyše sedem percent. Domácnosti si podľa spotreby priplácajú od necelého eura – ak žijú v menšom byte – až do okolo 2,60 eura mesačne.

Teraz sa na burzách komodita pohybuje okolo 46 až 47 eur za megawatthodinu. Do vzorca vstupuje priemer cien komodity za prvých šesť mesiacov toho-ktorého roka. Pre budúci rok sa tak bude počítať s elektrinou o 11 percent lacnejšou, vysvetľuje portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. "Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by elektrina mohla zlacnieť približne o päť percent,“ hovorí.

Jíří Koudela zo spoločnosti Slovakia Energy počíta pre koncové ceny elektriny len s o niečo menším poklesom – a to o 3,5 až štyri percentá. Optimistickejší je pri plyne. Tu by mohlo ísť aj o desatinové zlacnenie. Zaváži však vývoj v najbližších mesiacoch. Do vzorca na výpočet koncovej ceny plynu vstupuje priemer za posledných 12 mesiacov. Energie by tak na budúci mohli byť o nejaké to euro-dve mesačne lacnejšie.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #ceny #MH SR