Zlacnie elektrina a plyn? Najskôr od januára

Možno o päť, možno o tri percentá. Také sú odhady novoročného poklesu cien elektriny. Tie pre plyn vyzerajú ešte optimistickejšie – ceny by mohli padnúť aj o desatinu. Energie by tak na budúci rok mohli byť o nejaké to euro - dve mesačne lacnejšie.

06.07.2020 06:00
debata (37)
energie infograf

Nejedna domácnosť prežila posledné týždne ťažký večer nad nedoplatkami od energetikov. Kúrenie či svietenie nie je veru lacná záležitosť. Teraz na platby zatlačí aj pandémia, a to nielen cez zvýšenú spotrebu v domácnostiach, ale aj pre pokles cien na burzách.

Vlani do vzorca na výpočet koncovej ceny elektriny vstupovala suma 51,85 eura za megawatthodinu. Elektrina na tento rok tak zdražela o vyše sedem percent. Domácnosti si podľa spotreby priplácajú od necelého eura, ak žijú v menšom byte, až po zhruba 2,60 eura mesačne. Teraz sa však na burzách komodita pohybuje okolo 46 eur za megawatthodinu. Do vzorca na budúci rok pôjde elektrina o 11 percent lacnejšia, vysvetľuje portfólio manažér spoločnosti Magna Energia Martin Semrič. "Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by elektrina mohla zlacnieť približne o päť percent,“ hovorí.

Jiří Koudela zo spoločnosti Slovakia Energy počíta pre koncové ceny elektriny len s o niečo menším poklesom – a to o 3,5 až štyri percentá. Pri plyne je optimistickejší. Zaváži však aj vývoj v najbližších mesiacoch, keďže do vzorca vstupuje cena za posledných 12 mesiacov. "Cena komodity potom podľa aktuálneho vývoja trhu môže klesnúť až o 25 percent, čo by znamenalo pokles celkovej ceny plynu približne o desať percent,“ hovorí Koudela.

Zaváži, samozrejme, aj to aký bude nástup zimy – ak len mierny, ceny by nemuseli vyskočiť na burzách príliš vysoko. Úlohu môže zohrať zvada medzi Berlínom a Washingtonom ohľadne plynovodu Nord Stream 2. Pre tento rok plyn zdražel takmer o štyri percentá. Priemerne tak ľudia platia tento rok za plyn o 60 centov mesačne viac.

Za poklesom cien na burzách je však hlavne pandémia. A rovnako za rastom cien je zotavovanie sa z nej. Najvýraznejší tlak bol práve v polovici marca. "Prvých 10 dní sa cena elektriny ešte držala, potom sa výraznejšie prepadla približne o 10 percent,“ hovorí obchodný riaditeľ spoločnosti Východoslovenská energetika Miroslav Kulla. Pri plyne to bolo podľa neho až o pätinu. Otázne je, aký dosah by na ceny mala prípadná druhá vlna.

Na cenu tlačia aj zelené zdroje

Hoci elektrina na burzách zlacnela, nemusí sa to v plnej miere pretaviť do koncových cien. "Celková cena, ktorú platia zákazníci, je však touto zložkou ovplyvňovaná len čiastočne a väčší dosah majú ostatné takzvané distribučné zložky ceny,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Stredoslovenská energetika Michaela Krivá. Na mysli má hlavne tarifu za prevádzkovanie systému (TPS).

V tej sa každý odberateľ skladá na podporu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale aj na tú z domáceho hnedého uhlia. Vlani na ňu regulačný úrad siahol, keď znížil podporu pre elektrinu vyrábanú z domáceho uhlia. Výsledkom tak bolo o čosi miernejšie zdraženie energií, ako sa počítalo pôvodne. Tarifa klesla o viac ako dve eurá na megawatthodinu. Dostala sa na úroveň 23,62 eura na megawatthodinu bez dane z pridanej hodnoty.

Práve pri zelenej energii to vyzerá tento rok na deficit. Je za tým pokles cien na spotovom trhu – teda na trhu s okamžitým dodaním. Práve voči týmto cenám sa totiž počíta doplatok pre výrobcov zelenej elektriny. Veľmi zjednodušene platí, že ak denná cena na burzách klesá, zvyšuje sa doplatok a naopak. "Pokles ceny samotnej dodávky komodity teda nemusí pre zákazníkov viesť k poklesu celkovej ceny,“ upozornila Krivá.

V súčasnosti sa na burzách obchoduje elektrina za takmer predpandemické ceny. Koudela očakáva, že bude naďalej rásť. Hore ju bude ťahať aj ďalšie škrtenie množstva emisných povoleniek. A tiež zatváranie atómových a uhoľných elektrární v Nemecku, ktoré sa snaží byť zelenšie.

Čo spraví s cenami druhá vlna?

Slovenský trh s energiami je silne ovplyvnený vývojom na tom európskom, vysvetľuje hovorca spoločnosti SPP Ondrej Šebesta. Zaváži tak nielen množstvo elektriny zo zelených zdrojov, obchodovanie s emisiami, ale aj smerovanie európskej energetickej politiky. A tiež počasie a v neposlednom rade pandémia.

Pri cenách, samozrejme, zaváži, kam sa vyberie po pandémii ekonomika. "Ak dôjde k rýchlemu oživeniu, dá sa očakávať rast dopytu, a teda aj rast cien energií,“ hovorí Semrič. Výsledkom tak môže byť elektrina aj za zhruba 50 eur za megawatthodinu. Rozhodujúce to však bude až pre ceny v roku 2022. Ak sa pandémia vráti alebo si na zotavenie ekonomiky budeme musieť počkať, udržia sa ceny na burzách na terajších úrovniach – teda okolo 46 až 47 eur za megawatthodinu.

"Akákoľvek ďalšia potreba zavádzania zásadných obmedzujúcich opatrení sa bude prenášať do poklesu cien akcií a následne aj komodít,“ hovorí Krivá. Ceny tak môžu podliezť aktuálne úrovne. Po prvotnom pandemickom šoku totiž zamierili hore. "Vývoj cien na burze pre rok 2022 a ďalšie roky počíta s vyššími cenami ako pre ten budúci,“ hovorí Krivá. V roku 2021 počíta aj ona s poklesom regulovaných cien pri elektrine aj plyne.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 37 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #plyn #elektrina #ceny energií