„Keď sa pozrieme na celé zloženie balíčka, čo by Slovensko mohlo čerpať, sú tam klasické eurofondy, okolo 12 miliárd eur. Je tam pomoc pre poľnohospodárov vo výške viac ako 4 miliardy eur. A potom sú tam nové prostriedky, kde by Slovensko mohlo čerpať okolo 6,6 miliardy eur na podporu reforiem. Potom je tam nástroj na podporu transformácie regiónov, ktoré sú väčšinou uhoľné alebo ťažko priemyselné regióny. Tam to pre Slovensko vychádza tiež okolo miliardy. Slovensko sa, samozrejme, v rámci rôznych projektov môže uchádzať aj o celoeurópske peniaze, napríklad v rámci programu Horizont Európa, ktorý je výskumným programom EÚ alebo sa môže uchádzať v oblasti energetiky o Inovačný fond, ktorý podporuje inovatívne projekty prechodu na udržateľnú energetiku,“ vysvetlila Vašáková.
Napriek tomu, že Európska investičná banka už nebude financovať projekty spojené so zemným plynom po roku 2021, pre plynárenstvo sú možnosti čerpať z európskych prostriedkov stále veľké. „Úplne konkrétny prípad pre Slovensko, Modernizačný fond. Ministerstvo životného prostredia sa ho snaží naštartovať, je o to veľký záujem, spomínali, že majú okolo 90 projektov. Tento fond slúži na to, aby sme riešili problémy, ktoré treba v súčasnosti hasiť. Tam je zákaz čerpania peňazí na uhoľné projekty. Ale, naopak, prechod z uhlia na plyn v teplárenstve je úplne eligibilný (spôsobilý, pozn. TASR) projekt, ktorý by sa dal z tohto fondu financovať,“ uviedla Vašáková.
Zemný plyn nedávno vyzdvihol aj podpredseda EK Frans Timmermans, ktorý ho považuje za prechodné palivo od fosílnych palív smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Tento pohľad Bruselu potvrdila aj Vašáková. „Svojou flexibilitou môže byť plyn aj veľmi vhodným doplnkom k obnoviteľným zdrojom energie (OZE), takže si myslím, že na najbližšiu dekádu bude mať svoje využitie. V prípade Slovenska funguje tzv. kotlíková dotácia, kde sa snažíme riešiť kvalitu ovzdušia tým, že by sa kotly v domácnostiach, ktoré sú najviac škodlivé pre životné prostredie, mohli nahrádzať práve plynovými kotlami, čo by mohlo mať pozitívny vplyv na ovzdušie. A toto je niečo, čo by mohlo pokračovať aj z toho ďalšieho programovacieho obdobia,“ dodala Vašáková.
Ďalšou príležitosťou pre plynárenstvo je podľa nej prechod na vodík, ktorý sa považuje za významnú cestu smerom k nízkouhlíkovému hospodárstvu. „Vodík je v centre nášho záujmu, snažíme sa ho riešiť nielen ako plyn sám o sebe, ale zároveň aj ako veľmi dobré médium na skladovanie energie, čo v prípade volatilných OZE by mohlo byť cenným aktívom. Vodík je relatívne novým doplnkom cesty k dekarbonizácii a zdá sa nám, že je to cesta, ktorá má veľkú perspektívu,“ uzavrela Vašáková.