„Privatizácia je jednou z najviac nedocenených hospodárskych udalostí nedávnej minulosti Slovenska. Musíme si pripomenúť, ako vyzerali štátne podniky na konci 90. rokov. Ovládané politickými nominantmi, bez kapitálu, bez partnerov, so službami a s prístupom ku klientom v socialistickom štandarde,“ povedal pri príležitosti 15-výročia podpísania zmluvy o predaji väčšinového podielu Slovenských elektrárni talianskej energetickej skupine Enel pre agentúru SITA Vlachynský.
Slovenské elektrárne boli monopolom
Energetické podniky mali podľa analytika o niečo lepšiu situáciu ako napríklad banky alebo VSŽ Košice. Žili totiž z tranzitných poplatkov, či z monopolného postavenia na domácom trhu. „Ani v energetike však nebolo na ružiach ustlané. Stačí si spomenúť na „Duckého zmenky“,“ podotkol Vlachynský. Samotné Slovenské elektrárne končili 90. roky s koncoročnými miliardovými stratami (v korunách). „Dnes máme v tomto sektore finančne zdravé spoločnosti, ktoré poskytujú klientom služby v „západnom“ štandarde,“ myslí si analytik.
Štát si udržal silnú pozíciu
Podľa neho sú však aj dôležitejšie veci, ktoré bežný občan nevidí. „Ako by sa vyvíjala situácia v štátnych elektrárňach po kríze, keď sa ceny elektriny zrútili o viac ako 70 %? Nebola by potrebná záchrana z peňazí daňových poplatníkov?“ opýtal sa Vlachynský, pričom dodal, že ani čiastočná privatizácia však nedokáže zázraky.
Analytik Vlachynský je presvedčený, že štát si v energetickom sektore naďalej udržal silnú pozíciu, tak majetkovú, ale hlavne regulačnú. Politici sa podľa neho nikdy nebáli využiť dostupné páky vo svoj prospech. „Pekným príkladom je dnes už ničím neskrývané využívanie SPP na kupovanie voličov,“ dodal.
Kľúčová bude dostavba Mochoviec
V prípade Slovenských elektrární je kľúčovým momentom podľa analytika dostavba Mochoviec. „Ťažko povedať, či by sa do nej investor púšťal bez politickej motivácie, návratnosť tejto investície je každým uplynutým rokom otáznejšia. Slovenský daňovník však môže spávať o niečo pokojnejšie s vedomím, že prípadné straty bude znášať, aspoň v prvej línii, súkromný investor,“ konštatoval Vlachynský.